Pohľad Diany:
Po tomto náročnom dni, keď sme sa zoznamovali s krásnym Londýnom, sme si konečne sadli na gauč. Ale aspoň ho o trochu viac poznáme. A hlavne sa musíme naučiť, kde presne je náš dom. Celkom dlho sme ho hľadali. ,,Zajtra má byť to stretnutie?‘‘ Opýtala sa a udychčaná Ness. ,,Áno. Som celá v nervoch.‘‘ Nastavila som pred seba ruky, ktoré sa mi triasli. ,,To aj ja. Ale netreba sa ničoho báť. Proste to bude len stretnutie. Čo vieš, možno sa na nás šťastie usmeje, a budeme tam nakoniec pracovať.‘‘ Usmiala sa Ness a potom sa postavila. ,,Ale mali by sme sa ísť vyspať. Zajtra tam máme byť na dvanástu. Tak aby sme mali energiu.‘‘ Žmurkla na mňa a potom sa vytratila. Tiež si myslím, že by sme sa mali ísť vyspať. Postavila som sa tiež a prešla do kúpeľne. Bola tam aj Ness, ktorá si práve rozčesávala svoje blonďavé vlasy. Zobrala som si moju zubnú kefku a dala naň pastu. Moje už trochu zašpinené zuby som si vyčistila do biela, a nakoniec si ústa vypláchla. ,,Ja idem zatiaľ, dobrú noc. A nastav si budík.‘‘ Pripomenula mi Ness. ,,Dobre, dobrú.‘‘ Pozdravila som ju a ona odišla z kúpeľne do svojej izby. Rýchlo som si ešte rozčesala vlasy, nech sa mi v noci nezamotajú ešte viac. Zhasla som svetlo v kúpeľni a vošla do mojej izby. Prezliekla som sa do pyžama a na mojom telefóne si nastavila budík už radšej na siedmu. Ráno si plánujem umyť vlasy a oholiť si nohy a podpazušie. Ľahla som si do postele a prikryla sa tenkou dekou. Zhasla som si nočnú lampičku a nakoniec zatvorila oči. Celú noc som mala milión snov o tom stretnutí. Vždy to bolo inak. To bude z toho stresu.
-Ráno-
-Pííp- Ozval sa budík a ja som rýchlo zareagovala. Zabudla som si ho dať tichšie. Neznášam, keď jednoducho spím, a zrazu mi ráno úplne nahlas začne zvoniť budík. Srdce mi bije ako divé, to z toho, že som sa zľakla. No ale je už ráno. Najvyšší čas vstať. Vyliezla som teda z postele a trochu si pretrela oči. Postavila som sa a vykukla von cez žalúzie. Neskutočné slnko je už teraz hneď. Otvorila som okno, nech sa nadýcham čerstvého vzduchu. Okno som nechala otvorené aspoň chvíľu, nech sa to tu prevetrá. Zatiaľ som vyšla z izby a namierila si to do kúpeľne. Ness asi ešte spí, čiže zatiaľ sa môžem umyť. Zamkla som sa v kúpeľni a vyzliekla sa z pyžama. Vlasy som si zatiaľ narýchlo dala do gumičky a vliezla do sprchového kúta. Ako prvé som si samozrejme oholila nohy a podpazušie. Potom som si vlasy rozpustila a tiež si ich umyla. Vyšla som zo sprchy a mokré vlasy zabalila do uteráka. Okolo tela som si taktiež dala jeden uterák a chvíľku som rukami šúchala po uteráku na vlasoch. Väčšina vody z mojich vlasov sa nasala do uteráka a potom som si vlasy rozčesala. Dúfam to Ness nezobudí, no rýchlo som vytiahla fén na vlasy a vyfénovala som si vlasy. Cítila som tú príjemnú vôňu mojich vlasov. Voňali po takých jahodách. Vypla som fén a vytiahla ho zo zásuvky. Odomkla som kúpeľňu a pri dverách stála Ness. ,,Nezobudila som ťa dúfam.‘‘ ,,Nie nie. Budík ma už zobudil. Idem sa aj ja umyť. Nechceš zatiaľ urobiť raňajky?‘‘ Pozrela na mňa so psími očami. Zasmiala som sa a odpovedala jej: ,,Že sa pýtaš. Samozrejme, že urobím. Iba sa oblečiem.‘‘ Kývla a zamkla sa v kúpeľni. Zo skrine som si vytiahla moje oblečenie na dnes. Dala som si biele čipkované tričko, ktorého rukávy som trochu vyhrnula, a k tomu som si dala čiernu sukňu, do ktorej som tričko zastrčila. Dala som si čierne lodičky a zatiaľ išla urobiť tie raňajky. Žijeme s Ness zdravo, preto som nám do takých menších sklenených misiek nakrájala rôzne ovocia. Položila som to na stôl. Už som išla umrieť od hladu, tak som začala jesť. V ústach som trávila sladučkú jahodu, kivi, jablko a iné ovocie. Lahodné. Na stole mi začal vibrovať mobil. Zobrala som ho a hovor zdvihla. ,,Ahoj mami.‘‘ Pozdravila som osobu na druhej strane telefónu. ,,Ahoj. Ako sa máte? A čo, v poriadku ste došli do Londýna?‘‘ ,,Máme sa úžasne a áno. Dnes pôjdeme na to stretnutie. Práve je Ness v sprche a potom sa ešte oblečie, naraňajkuje a potom môžeme ísť. Čo vy?‘‘ Pousmiala som sa a dala si ďalší kúsok jabĺčka. ,,My sa máme dobre. Dúfam, že sa vám tam bude dariť. Budeme na vás myslieť.‘‘ Započula som, ako mojej mame slzia oči a od šťastia plače. ,,Ďakujeme. No, už došla Ness tak sa ideme ešte rýchlo najesť. Pozdravuj otca. Ahoj.‘‘ Zložila som a ďalej jedla. ,,Mama?‘‘ Opýtala sa Ness, keď si prisadla ku mne. ,,Hej.‘‘ Dala si prvý kúsok ovocia do úst. Ja som akurát dojedla a tak som odniesla misku do drezu. Kým Ness dojedala svoje raňajky, ja som sa zatiaľ išla nalíčiť. Už pomaly bude dvanásť, čiže bude najvyšší čas vyraziť. Obe sme na sebe mali šaty. Teda, ja som mala tričko a sukňu, ale vyzeralo to ako šaty. Ness si obliekla čierne šaty a dala si k tomu taký jemný make-up. Zobrali sme si naše kabelky a vyšli z domu. Naši rodičia nám okrem domu kúpili samozrejme aj autá. Mne rodičia kúpili čierny lexus a Ness biely mercedes. Rozhodli sme sa, že pôjdeme mojim autom. Sadla som si za volant a Ness na sedadlo spolujazdca. Do tej firmy nám to trvalo asi takú polhodinku cesty. ,,Mám strach.‘‘ Hlesla Ness, keď sme vystupovali. ,,To aj ja.‘‘ Zamkla som auto a pred nami sa črtala neskutočne vysoký mrakodrap. ,,Wow..‘‘ Žasla Ness. Na fotkách to vyzeralo úplne inak ako v realite. Niekto si tu potrpí asi na luxus. Spoločne sme kráčali do budovy. Vonku boli aj sekuriťáci, ktorý strážili budovu. Boli aj vnútri. Bolo to tu obrovské. Všimli sme si pult, nad ktorým bolo napísané recepcia. Išli sme k tej žene. ,,Dobrý deň. Prajete si?‘‘ Milo na nás pozrela. ,,Dobrý deň. Došli sme na to stretnutie.‘‘ Kývla a ihneď sa postavila od pultu a viedla nás niekam. ,,Tieto dvere. Pán Horan tam bude onedlho.‘‘ Opustila nás a my sme na seba pozreli. Ness vkročila do miestnosti ako prvá a ja ako druhá. Miestnosť bola naozaj veľká. Boli tu tak štyri stoličky a jeden pracovní stôl. Pravdepodobne riaditeľa. ,,Hej Ness! To by si nemala. Nie je to naše.‘‘ Upozornila som ju. ,,Ale Dida, toto musíš vidieť..‘‘ Šepla a ja som na ňu nechápavo civela. Prešla som k nej. Stáli sme za stolom a Ness otvorila jeden šuplík. ,,Čo to..‘‘ Nechápala som. V šuplíku bola kravata a bičík. Čo to sakra je za človeka? Načo mu je v šuplíku kravata a bičík? Ten bičík mi strašne bil do očí. Prečo tu je? Zrazu sme počuli otvorenie dverí a hlasy. Dvere sa otvorili ale nikto ešte nevošiel. S niekým sa rozprával mužský hlas. Rýchlo som zatvorila šuplík a s Ness sme ustúpili od stola. Dnu vošli dvaja muži v oblekoch.
