Pohľad Diany:
Našu prácu sme dokončili a papiere sme samozrejme založili do našich záložiek. Bolo to ohľadne niakych pravidiel a tak, ktoré nám včera nepovedal. Vyplnili sme si tam aj pár údajov, a tie papiere s doplnenými údajmi sme práve chceli odniesť jemu do kancelárie. ,,Máš všetko?‘‘ Spýtala som sa jej. ,,Myslím, že hej. Môžeme mu to odniesť a potom šupom domov.‘‘ usmiala sa na mňa a po ceste do Horanovej kancelárie bolo počuť klopkanie našich lodičiek. Pred jeho dverami do kancelárie sme zaklopali. ,,Vstúpte.‘‘ Ozvalo sa z kancelárie, a my sme mohli vojsť dnu. ,,Áh, slečny. Doniesla vám recepčná tie papiere?‘‘ Opýtal sa nás. ,,Áno. A tu sú papiere ešte s našimi údajmi.‘‘ Podala som mu ich a on si ich pekne položil na stôl. ,,Ďakujem. Tak, zatiaľ sa vám tu páči?‘‘ Milo na nás pozrel a my sme kývli. ,,Nechceli by ste ísť dnes ešte niekde na kávu?‘‘ Ponúkol sa. ,,No..‘‘ Zaváhala Nessie, no ja som namiesto nej odpovedala. ,,S radosťou. Kľudne si ešte dorobte svoju prácu.‘‘ Vanessa na mňa pozrela vražedným pohľadom. Vypukla som na ňu oči v znamení, že prečo jej to vadí. ,,Tak ja som hotový s prácou. Ste tu autom?‘‘ Prikývla som. ,,Tak teda pôjdeme mojím. Vaše auto necháme pred firmou. A samozrejme vás aj zaveziem domov. Len ešte počkáme na môjho zástupcu pána Tomlinsona. Musel si rýchlo ešte niečo vybaviť.‘‘ Postavil sa od stola a prešiel k jeho preskleným oknám, odkiaľ bol nádherný výhľad. Očkom som sledovala Ness, ktorá naňho zasnene pozerala. Myslím, že je z neho hotová. Počuli sme šuchot dverí. Dnu vošiel pán Tomlinson. ,,Dobrý deň.‘‘ Pozdravil nás, keď nás uvidel. ,,Ah tu si. S dievčatami som dohol jednu kávičku. Pôjdeme teda?‘‘ Spýtal sa ho. ,,Samozrejme. Tak, poďte slečny.‘‘ Otvoril nám dvere pán Tomlinson a my sme cez ne vyšli. Taký džentlmen. Vyšli sme z veľkej budovy firmy a nasledovali dvoch pánov. Nakoniec sme dorazili k Horanovmu autu a nastúpili. My dve sme sedeli vzadu a páni vpredu. Mysleli sme si, že pôjdeme do niakej obyčajnej mestskej kaviarne, no išli sme do luxusnej kaviarne. Vystúpili sme a kráčali smerom ku vchodu do kaviarne. ,,Wau..‘‘ šepla som, keď sme sa ocitla v interiéry kaviarne. ,,Dáte si kávu alebo niečo iné na pitie?‘‘ Opýtali sa nás. ,,Kávu.‘‘ odpovedala som a oni si vytiahli peňaženku. ,,To netreba, my si to..‘‘ ,,Nie. Ja som vás pozval, ja zaplatím. Zatiaľ si choďte sadnúť.‘‘ Kývli sme a našli si voľné miesto na sedenie. ,,Aký džentlmeni.‘‘ potichu som sa zasmiala. ,,A hlavne ten Horan..‘‘ Ness bola akosi zasnená. Šťuchla som do nej. ,,Čoo.. čo..‘‘ Prebrala sa zo svojho sna. ,,Počúvaš sa, čo hovoríš?‘‘ Zasmiala som sa zase. ,,Ja..‘‘ začervenala sa. ,,To je v poriadku Ness. Ale aj tak to nie je niaky fešáčik. Spomeň si na ten šuplík! Neopováž sa s ním zbližovať. Nechcem, aby sa ti potom niečo stalo. Musíme držať spolu. Za žiadnych okolností sa doňho nezamiluj, prosím.‘‘ Môj pohľad bol celkom neistý. Bojím sa toho, že keď Ness bude natoľko zasnívaná, že sa s ním zblíži až moc, že to nemusí dopadnúť dobre. Nevieme o ňom ešte veľa vecí. Sú to naši kolegovia. Žiadny románik nebude. Po chvíľke si k nám prisadli a podali nám naše kávy. ,,Ďakujeme.‘‘ slušne sme poďakovali a srkli si. ,,Povedzte nám niečo viac o sebe.‘‘ Položil na stôl kávu Horan a pozoroval nás. Nechala som Ness voľný priestor na rozprávanie. ,,Tak, čo také povedať..‘‘ Nevedela, čo povedať. ,,Máte napríklad priateľov alebo ste už zasnúbené a tak.‘‘ Usmial sa a Ness ihneď odpovedala. ,,No, samozrejme sme obe nezadané. Dianu chlapi moc nelákajú, keďže už zažila, čo je to diera v srdci. No ale ja som nikdy pravú lásku nemala..‘‘ Začala sa znova rozplývať. Musela som zakročiť. ,,Ness nemala a ani nechce. Nezaujímame sa o mužov. Aj tak si obe myslíme, že sú to nafúkanci a drzí ako ploštice. Samozrejme, nič proti vám, milý kolegovia.‘‘ Nastavila som ruky v gesto, že som sa ich nechcela dotknúť. Nato sa samozrejme zasmiali. No Ness nebola dvakrát nadšená. ,,Chápeme. Aj my muži máme niake názory na vás ženy. Niektoré ste jednoducho také blondínky, ktoré sa chovajú trápne. Nič proti, milé kolegine. Aj my sme nezadaný, a vyzerá to tak, že onedlho už budeme.‘‘ Žmurkol na nás. Hneď som pochopila, čo tým myslí. Už teraz dostávam zlý pocit z toho, že som vôbec prišla do Londýna. Nechápem, prečo si Horan myslí, že nás bude mať. Nebude. Ani jeden z nich. Sú to kolegovia, žiadny partneri! ,,Okej, myslím, že my by sme už mali ísť..‘‘ Snažila som sa vyhnúť téme o vzťahoch a rýchlo si vypila svoju kávu. ,,Nechoďte. Urazili sme vás niečím?‘‘ Ustarostene na nás uprel pohľad. ,,Nie, ale.. musíme si doma niečo zariadiť. Však sme sa sem presťahovali len prednedávnom.‘‘ Vyhovárala som sa. ,,Nechoďme Diana. Však malý pokec s kolegami nám neuškodí. Tá ‘‘práca‘‘ doma počká.‘‘ Chcela som sa čapnúť do čela. Ness musí byť poriadne očarená. Ja sa aspoň snažím kontrolovať. Ale nie. Predsa ani jeden z nich nie je pekný! Či? Ja sama neviem. Nie, žiadne vzťahy! Nechcem žiadne záväzky s mojimi kolegami. Ness, tá nech si robí čo chce. Ale nech potom neľutuje. Ja nechcem mať nikdy nič spoločné s pánom Horanom a s pánom Tomlinsonom. Teda hlavne s Horanom. On mi príde celkom divný. Možno len moc halucinujem, a všetko je to úplne inak. Nakoniec sme našu debatu ukončili a oni nás odviezli domov. Na dobrú noc nám obom dali malé bozky na ruky. Obe sme si vyčerpané sadli na gauč. ,,Dida.. ja myslím, že som sa zaľúbila!‘‘ Začala sa rozplývať Ness. ,,Ja som ťa varovala Ness.‘‘ Zasmiala som sa. ,,Ale vidím, že keď ho vidíš, tak si šťastná. Dúfam, že aj keby ste sa dali vy dvaja do kopy, nič s tebou zlé nespraví. Konečne budeš môcť cítiť, čo je to láska.‘‘ Pousmiala som sa. ,,Diana, si moja najlepšia kamarátka. Určite si dám pozor. Ale neviem, či sa mu ja páčim..‘‘ Zosmutnela. ,,Ale! Nevidela si ten pohľad, ako sa na teba pozerá? Je z teba celý paf, ten pán Horan.‘‘ znova som ju objala.
