★Amy Cooper Stark★ [Peter Parker FF]

6. Kapitola

Kráčame s Petrom po chodbe k našim skrinkám.

-Peter-

"Tú pokročilú matiku vyriešime až po obede."

-Amy-

"Hmm ja by som tam skočila teraz, nech to už máme za sebou."

-Peter-

"Ale ja mám hlad."

-Amy-

"Tak ho hladkaj a hovor mu malý." Zaškerila som sa. Peter vyprskol do smiechu. Keď sa konečne ukľudnil namietol.

-Peter-

"Ale ja umrieeeem od hladu." Zatiahol a začal hrať, že odpadáva.

-Amy-

"Dobre, dobre hlavne neumieraj." Zasmiala som sa a pomohla mu vstať zo zeme.

***

Keď sme prišli do jedálne zobrali sme si jedlo a začali hľadať voľný stôl. Po chvíli pátrania sme si všimli chlapca kývajúceho na nás, alebo skôr na Petra. Sedel sám pri jednom stole, bol trochu silnejší a veľmi usmievavý. 

-Peter-

"Ned, toto je Amy. Amy, toto je Ned." Predstavil nás Peter.

-Ned-

"Ahaa. to si ty. Peter o tebe veľa rozprával a keď už sme pri tom, nevravel si, že má 12?"  Peter sa rozosmial a ja som sa zamračila. Už je to tu zas. Vďaka Addison.

-Peter-

"Pôvodne som si to myslel aj ja, no ukázalo sa že Addison to trochu poplietla."  Vysvetľoval.

-Amy-

"No, áno, a mimochodom mám 15. A aj o tebe Peter často hovoril." Usmiala som sa.

-Ned-

"Tak dúfam že len v dobrom, a posadťe sa už."

Posadili sme sa a začali jesť. Náš rozhovor sa ďalej niesol v téme Star Wars. Ned je tiež fanúšik.

------/Star Wars spoiler/------

 Keď sme rozoberali to ako sa Anakin Skywalker stal Darth Vaderom, tak k nášmu stolu prišla baba. 

Tá s kučeravými vlasmi z rána, MJ. Pozdravila sa a bez opýtania si prisadla vedľa mňa, podala mi ruku.

 -MJ-

"My sa ešte nepoznáme. Ja som MJ."  Rozprávala úplne ako bez emócií, neusmievala sa, ani  nemračila, proste kamenná tvár. Presne tak ako ráno Marcus.

-Amy-

"Ja som Amy." MJ sa obrátila na Petra.

-MJ-

"TÁ Amy?" Spýtala sa a otočila sa zase ku mne. Mierne naklonila hlavu do boku a dodala. "A nevravel si že má 12?"  Ned a Peter vybuchli do smiechu a ja som si nahlas vzdychla.

***

Po škole Petrovi písali z tej jeho stáže u Starka, že má okamžite prísť. Vážne netuším čo také naliehavé môžu od Petra potebovať, ale očividne mu na tom dosť záleží, pretože keď  som ho presvedčila, že je to naozaj v poriadku, že trafím domov aj sama a že na tú pokročilú matiku sa prihlásime zajtra, tak sa rýchlo rozlúčil a už ho nebolo. Pravdou je, že si nie som až taká istá tým, že vážne trafím domov sama, no nič sa nedá robiť, musím sa o to pokúsiť.