Príťažlivosť Zeme

Škola skončila

Ja mám 23 a dokončila som vysokú školu ekonomiky. Naozaj sa to deje? Ja som to dokázala? Vážne? Vau. Keby to niekto nevedel volám sa Ema a mojím snom bolo byť slávna no to sa mi asi nesplní. Avšak teraz nemôžem premýšľať nad mojimi snami ale nad realitou a tým ako sa uživiť. Kde sa mám prihlásiť o miesto? No to bude ťažké. No ale pred chvíľou som začala o mojom sne a tak môžem niečo povedať aj o mojom detstve..... 

"Héj Ema počúvaš nás vôbec?" Vytrhla ma moja kamarátka z rozmýšľania. "No jasné že vás počúvam" zaklamem."Vážne?Tak nám povedz o čom sme sa bavili?" povie moja druhá kamarátka. 

"Hm.... no..... ja....vlastne máte pravdu.Nepočúvala som vás prepáčte" trošku sa pousmejem a len dúfam aby sa na mňa nezačali hnevať."Ema čo sa s tebou deje? Páči sa ti nejaký chlap alebo čo?"pýtajú sa."Nie len som premýšľala nad tým ako budem ďalej pokračovať. Čo ak si nenájdem dobrú prácu? Hm?".

 "Ale no tááák žubrienka veď sa upokoj si mladá, pekná určite si niečo nájdeš." 

Žubrienka tak ma nazýva moja naj kamoška Sofia. Niekedy by som ju za to najradšej zabila. Vážne. Veď si to predstavte ste na nejakom verejnom mieste a ona na vás zakričí: "Žubrienka čakaj!" a teraz sa na vás otočia skoro všetci čo sú na blízku. Nechápem kde na tú prezývku prišla.

"Sofii nevolaj ju tak veď predsa vieš že to nemá rada" obhajovala ma moja druhá naj kamoška Emily.Obidve mám rada ale niekedy mi lezú pekne na nervy. Hlavne keď sa jedná o chlapov. Vtedy sú neznesiteľné. 

"A o čom ste sa to vlastne rozprávali"spýtam sa ich aby som zmenila tému.Ako inak odpovie mi Sofia:"Akurát som hovorila, že som stretla božského chlapa (to až moc preháňa ani sa na ňu nepozrel)bol krásny ,svalnatý, v obleku, podľa hodiniek a mobilu zrejme dosť bohatý a zdalo sa mi že vlastní jednu z tých veľkých firiem. Veď viete tie podnikateľské firmy.A asi som sa doňho zamilovala"rozplývala sa nad ním Sofia.

"No vidíš Ema keď sa posnažíš môžeš sa zamestnať do takej firmy a možno si nájdeš toho svojho pravého"podpichovala ma Emily. "Ale veď vieš že ja také firmy moc nemám rada.Všade prepychový ľudia a tákkk." Na to mi Emily hneď odpovedala:

"No ako chceš ale keď nebudeš mať inú možnosť môžeš to aspoň skúsiť." Chystala som sa jej odpovedať lenže ma zastavila Sofia. "Babi sorry ale už musím bežať idem sa pripraviť na pohovor. Zajtra mám veľmi dôležitý." 

"Okej pôjdem už aj ja po tom dlhom dni si odpočinúť" odpovedala pohotovo Emily."Dobre tak idem teda aj ja. Niekedy sa musíme stretnúť jasné?" Na čo mi obe prikývli. " Tak čaute" pozdravila som ich a aj ony mňa a každá sme sa vydali domov.

Jediné čo mi stále vŕtalo v hlave bolo to že ak naozaj nebudem mať inú možnosť naozaj si budem musieť dať žiadosť o zamestnanie práve v jednej z tých podnikateľských firiem. Veď v tých je miest voľných vždycky dosť....

Takže ahojte rozhodla som sa pridať prvú časť aj napriek tomu že na úvode nebolo žiadne zhliadnutie dúfam že si aspoň pár ľudí prečíta túto story, bola by som veľmi rada. Ak by ste našli nejakú chybu (preklep) prosím oznámte mi to a ja to opravím. No a prosím vás neodsudzujte ma za to ako píšem je to moja prvá story takže sa nečudujem ak bude zlá. :)