,, Prečo si sa odtiahol tak rýchlo? " spýtal sa ma Seonghwa a ja som rýchlo odvrátil pohľad. Začervenal som sa.,, J-je mi zima. Môžme už ísť?" zakoktal som. Čo to so mnou je?
,, Samozrejme Joongie " odpovedá Seonghwa a ja pocítim svoje roztrasené nohy. Dopekla.
Bok po boku sme kráčali cestou do školy. Ja som ho po očku sledoval, pretože, kto by si ho nevšimol?
Pred školou sa zišla skupinka dievčat, tak ako vždy, a pozorovali Seonghwu, ako sebavedomo kráča. Žmurkol na ne
a dievčatá zapištali. Zahryzol som si do pery. Túto časť rána neznášam.