Otvoril som oči. Pohltilo ma zmätenie
a zvláštne teplo v hrudi no môjho otca to pravdepodobne potešilo, pretože sa začal uškŕňať. No mne do smiechu teda nebolo.,, Tak teda dobrú " postavil sa a odišiel.
Ľahol som si tvárou dolu a zakričal som do vankúša. Poriadne hlasno. Päsťou som buchol do plyšáka, ktorého som dostal od Seonghwu na desiate narodeniny. Znovu som doňho buchol, zobral som si ho bližšie k sebe a pevne ho objal.