Dnešný deň bol pre mňa mučenie. Moje telo ma odmietalo poslúchať. Vždy, keď sa Seonghwa objavil pri mne a bol bližšie ako pol metra ( to bolo dosť často), moje nohy sa premenili na želé. V mojom tele akoby vybuchol roj... Motýlikov. Áno, to je to slovo. A červenal som sa. Stále. Neviem či by som o tom mal niekomu povedať. Ale asi nie. Je to predsa Seonghwa, môj... najlepší kamarát.