Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Mama Seonghwu privítala objatím, ako keby sme ešte stále mali desať rokov. Seonghwova zvláštna nálada sa stratila a on sa začal usmievať. Najprv sme si zložili tašky a dostali sme na taniere veľkú porciu jedla. Pousmial som sa. Akoby sa nič nezmenilo.
Obaja sme ležali na mojej posteli. Nedokázal som sa pohnúť. Moja mama varí najlepšie na svete a Seonghwa to musel uznať tiež. Inak by teraz neležal na posteli, najedený, hladkajúc si brucho.
