Dnes je posledný deň, čo som v Californii, predtým ako pôjdem za bratom Dylanom na Slovensko. Dylan má totiž 19 rokov a po skončení strednej sa rozhodol odísť na Slovensko študovať. Medzi nami je rok rozdiel, pretože pred týždňom som oslávila 18 narodeniny. Bože už to bude rok, čo som ho nevidela. Zaujímalo by ma ako mu to tam ide. Veď čo??? Dozviem sa to už o pár hodím. Presnejšie o 19 hodín. Práve si balím veci a rozmýšľam, kde som dala svoj denník, ale nemôžem ho nájsť. Nechápem, kde som ho dala, ale je síce pravda, že v mojej internátnej izbe na mojej vysnívanej strednej škole, ktorú mám so svojou best friend Evie Green je "veľmi veľký" poriadok ako stále, ale svoj denník si vždy dám iba na jedno miesto a to pod matrac. Tak viem, že ho vždy mám po ruke. Dnes tam však nie je. A tak zvolám:
"Evie, nevidela si "čírou náhodou" môj denník?" Z kúpeľne vyjde nízka postava s havraními vlasmi a hovorí: "Odkiaľ by som ja mala vedieť, kde ho máš. Veď ja ani neviem, kde ho schovávaš Stefanie."
Nahnevane sa prehrabujen medzi vecam a tvárim sa akoby sa mi mal zrútiť svet. Keby si to niekto prečítal asi by som to neprežila. Je to veľmi osobné čítanie na to, aby si to niekto čítal ako pobavenie.
"Aspoň tu nestoj a pomôž mi!!!" hovorím.
Evie sa na mňa nechápavo pozrie a odpovie: "Čo myslíš, že asi robím tu polhodinu čo ty tu hystericky pobehuješ?"
Pozriem sa nechápavo na hodinky a keď uvidím ten čas, až sa mi zatočí hlava. Po chvíli sa ozvem: "Prepáč. Keď ja som už pomaly závislá na tom denníku. Čím viac si do neho píšem, tým viac sa o neho strachujem."
Evie sa na mňa pozrie akoby som hovorila totálne somariny a potom mi po tom ako na mňa civí 5 minút s otvorenými ústami zvoláva: "Iba pomaly???" neveriacky sa na mňa pozrie. "Veď ty si na ňom závislá ako upír na krvi!"
Vyvrátim oči dohora. "Až tak na ňom nevisím!"
So zdvihnutými rukami nad hlavou odpovedá: "Ako myslíš..." Po nekonečnom hľadaní som ho konečne uložila do batoha. Nakoniec som ho našla v skrini pod tričkon, ktoré som si chcela vziať so sebou, ale nakoniec som ho tam vrátila a pravdepodobne aj s mojím milovaným denníkom. Rýchlosťou blesku som sa vypratala z izby, rozlúčila sa s Evie a bežala von, aby som stihla autobus na letisko.
Tak toto je môj prvý príbeh. Dúfam, že sa bude páčiť.
Prosím píšte čo si o tom myslíte. :D
Karin :D
YOU ARE READING
Správna voľba?
RomanceAhoj volám sa Evie a mám konečne 18 narodeniný. A ako darček som od môjho milovaného brata Dylana dostala letenku za ním na Slovensko. Hurá. Neviem čo ho to napadlo... Hneď ako som sa stretla s Dylano zoznámi ma s jeho najlepší kamarátom Mikeom. Pov...
