Správna voľba?

Piata kapitola

Len čo sa otvorili dvere, otvorila som ústa, že sánka mi padla až na zem. Vo dverách stál Jake. Pozerala som na neho ako na zjavenie a po chvíli sa ma opýtal: "Čo tu robíš?"

"No to by som sa mohla opýtať aj ja!"
Dobre tak teraz som nerozumela už totálne ničomu.

S Bree sme na seba pozrela a ona mala na tvári víraz 'vy sa poznáte?'
Ja som zase na ňu pozerala ako na ducha. Otočila som späť hlavu ku Jakeovi a čakala na odpoveď.

"Tak to ťa nemusí zaujímať." a uškrnul sa.
"No v tom prípade ťa nemusí zaujímať ani moja odpoveď." povedala som s odporom.

Nechápala som ako môže byť niečoho takého súčasťou. On len ku mne pristúpi a ja som videla, že mi chcel dať facku. A tak som rýchlo použila chvat z karate. Teraz keď som videla Jakea ležať na zemi, som bola nesmierne rada a vďačná Stefanie za to, že ma toľko krát ťahala na tie jej hodiny sebaobrany. Ako som ho tam tak pozorovala, bola som na seba veľmi pyšná. Potom som pozrela na Bree, ktorá na mňa nechápavo hľadela, ale potom sa na mňa usmiala.

Ja som zobrala Jakeovi jeho zbraň, ktorú mal na opasku a len som povedal: "Mala som ťa radšej, keď si bol len môj spolužiak, na ktorého letia baby zo školy."
Jake sa na mňa iba nechápavo pozeral.
Ja som sa otočila na podpätku a s Bree v pätách sme vyšli na chodbu. Na chodbe nebolo ani živej duše, čo bolo veľmi podozrivé. Teda aspoň podľa mňa. V tichsti sme sa dostali na koniec chodby, keď sme za sebou započuli niekoho bežať. Otočili sme sa a uvideli Jakea a asi dvadsať chlapov veľkých ako hora. Obe sme naraz zhíkli a už sme sa dali do behu. Pobehovali sme po celej budove sem a tam, ale ani za svet sme nemohli nájsť víchd. Po dĺhej dobe čo sme tam pobehovali som si už začínala uvedomovať, že to podozrivo trvá až veľmi dlho. A ako som si aj myslela, už som na svojom tele, konkrétne cítila čiesy ruky. Otočila som sa a hneď som videla Jakeov ksicht.

"Teraz mi už neujdeš! A ak sa o to čo i len pokúsiš, ver mi, že neskončíš dobre." povedal mi Jake s nenávisťou v očiach.

Snažila som sa dostať z jeho pevného zovretia, ale bola to márna snaha. Na mňa bol až príliš silný. Bree držal chlap, ktorého sme videli v dave chlapov čo nás nahaňali asi dve hodiny. Odniesli nás do tmavej miestnosi, kde sme si nevieli ani na vlastný nos.

"Evie!"

"Evie si tu?" počula som ako na mňa so strachom volá Bree.

"Áno, som tu, neboj sa." odpovedala som jej.

Po chvíľke som počula ako Bree začala v tichosti plakať. Po štvornožky som sa k nej dostala a objala ju okolo jej útlych ramien.

"Neboj sa, dostaneme sa odtiaľto. Sľubujem." povedala som, aj keď som nemala ani poňatia ako.

"Ale ako si môžeš byť taká istá, že to pôjde?" smutne sa opýtala.

"Lebo viem, že mi dve sa nedáme!" povedala som s úsmevom na tvári. Ale potom som si uvedomila, že ma vôbec nevidí.

Bree sa smutne zasmiala a ovedala: "Tak to som si na 100% istá, že ty sa určite nedáš."

Zasmiala som sa. "Tak to mi ver! A nedovolím to ani tebe dobre?"

"Súhlasím!"

"Dobre, tak teraz musíme vymyslieť aso si tu zapálime svetlo, čo myslíš?" opýtala som sa.

"To by bol super nápad, ale ako to chceš urobiť?"

"Mohli by sme sa tu trochu poobzerať a možno tu niečo nájdeme. Síce tu nič nevidíme, ale niečo tu byť môže nie?"

"Za pokus to stojí" prikívla Bree. Teda aspoň myslím, že prikívla.

"Dobre teda. Ja pôjdem doľava a ty pôjdeš doprava." povedala som a hneď som sa tam aj vybrala. Počula som ako sa Bree pohybuje tiež, a tak som pokračovala ďalej. V tej tme nebolo vidieť nič, a tak som pred seba vystrela jednu ruku a pokračovala po štovrnožky. Rukou som nahmatala nejaký stôl, no tada aspoň myslím, že to bol stôl. A rukou som hmatala, či tam nenájdem niečo užitočné. Na celom stole som nič nenašla, ale v druhej zásuvke som našla nôž, Síce nie veľmi ostrí, ale bol to nôž. Vložila som si ho do vrecka a pokračovala v hľadaní. Po chvíli som počula ako na mňa volá Bree.

"Evie! Poď sem, asi som niečo našla!" kričala na mňa Bree z druhej strany miestnosti.

Ahojte všetci. Chcem sa Vám veľmi ospravedlniť, že som tu už veeeeľmi dlho nedala novú časť, a tak som sa rozhodla, že niečo napíšem. Najskôr som si myslela, že túto story vymažem, ale potom ma veľmi potešil koment od naty733, a tak som sa rozhodla, že ti venujem túto časť. Tak si ju uži. :D

Karin :D