Goldieho príbeh 7

16

Foxy

,,Franklin, poď dnu! Už je neskoro!" skríkla Ela z kuchyne na svojho syna. Franklin sa hral vonku so psom. Hneď, ako začul svoju matku, zavrel psa a utekal dnu. Vbehol do kuchyne. Ela akurát kládla večeru na stôl. ,,Sadni si a najedz sa!" povedala so svojím typickým úsmevom. Frank poslúchol a spolu sa navečeriali. Všetko prebiehalo v poriadku. Vládla typická rodinná atmosféra. Otec sa vrátil z práce, zahral sa s Franklinom a spolu s Elou ho uložili do postele. Nakoniec si šli ľahnúť aj oni.

V dome vládlo ticho a tma. Jediné zvuky boli zvuky zvierat z farmy. Foxy sa, ako každá líška, potajomky zakrádal lesom. V hlave sa mu objavovali a prehrávali stále dookola spomienky z farmy. Ako ho za to šikanovali. Ako ho rodičia vždy nútili ísť. Nenávidel farmy. Takmer všetko zlé, čo sa mu prihodilo, sa udialo na farme. Keď bol malý, nechcel tam stráviť ani minútu. Teraz ho to ťahalo k sebe. Vedel, že tam bude mať dostatok obetí. Potreboval už zabiť a farma bola na to dokonalé miesto. Chvíľu sa túlal, keď sa zrazu dostal k farme. Hneď mu jeho zmysly zbystreli. Nepozorovane sa vkradol dnu. Nie však dnu. Na začiatok mu stačila stodola. Z nej sa chvíľu ozýval zvuk zvierat.

,,Láska, idem skontrolovať stodolu. Ozýva sa stamadiaľ až príliš veľký hluk," oznámil Milan svojej polospiacej žene. Obal sa a vybavenie sa do stodoly. Ela ale už nezaspala. Práve naopak. Viac sa prebrala. Čakala, avsak keď sa Milan nevracial a povyk utíchla, začala mať obavy. Vybrala sa teda za ním. Na schodoch sa k nej pridal aj Franklin. Spolu vošli do stodoly. Ela, hneď ako vošli, zakryla svojmu synovi oči. Bolo to strašné. Steny stodoly zdobila krvavá červená a na zemi sa váľali zbytky tiel dobytka. Avšak tá najhoršia vec bola presne uprostred. Na menšej kope dobytka sedel krvavý netvor s roztrhaným telom jej manžela. ,,Frank, uteč!" pošepla Franklinovi a vyhnala ho von. Pre ňu bolo ale neskoro. Netvor si ju všimol. Nestihla sa ani len otočiť, keď pocítila jeho hák vo svojej hrudi. Jediné, v čo mohla dúfať bolo, že sa jej syn dostane včas do bezpečia.

Frank bol od mala múdre dieťa. To však neplatilo pre hraničné situácie. Vtedy sa vždy splašil. Tak to bolo aj tentokrát. Nevedel, kde má ísť. Schoval sa teda k psovi do búdy. Obaja boli ticho. Avsak nie na dlho. Foxy si totiž vždy svoje obete našiel. Zdvihol Franka a začal ho jednou rukou škrtiť. A skôr, ako sa mohol Franklin nazdať, skončil ako jeho rodičia. Pes sa zvýjal a snažil sa pomôcť svojmu pánovi, ale nebolo mu to platné. Nakoniec aj on skončil na kusy.

Táto kapitola mala vyjsť 6.9., avšak môj úžasný telefón mi ju namiesto toho, aby ju vydal vymazal s tým, že mám v systéme chybu. Veľmi sa ospravedlňujem. Dnes vydám ešte jednu dve kapitoly.