Goldieho príbeh 7

17

Ennard

,,Takže dnes vyšla nočná na teba, Jacob?" opýtal sa namiesto pozdravu Mirio, keď vstúpil do vstupnej haly. Jacob sa na neho pozrel a prikývol. ,,A ty už odchádzaš?" opýtal sa Jacob. Mirio prikývol. ,,Konečne domov za ženou!" Obaja muži sa ešte pozdravili a rozišli sa. Jacob sa usadil v kontrolnej miestnosti. Čakala ho nudná noc plná pozerania do kamier. Teda, aspoň to si myslel. Netušil, že čoskoro sa prebudí nečakaný hosť. Veď predsa len, čo také by sa mohlo udiať v sklade. Jacob si pokojne vyložil nohy na stôl a užíval si tichú nočnú atmosféru.

Všade okolo nedokončeného animatronika bola tma. To mu ale neprekážalo. Videl dokonalo. Obzrel sa okolo seba. Na strope zazrel šachtu, do ktorej sa hneď aj dostal. Predieral sa šachtou, sem-tam odbočil, až zazrel svetlo. Neváhal a vyliezol. Ocitol sa v sklade. Otočil sa k otvoreným dverám a rozbehol sa k nim. Jacob si ho ale všimol. Čo to je, pomyslel si. Rýchlo zavrel dvere. Ennard do nich narazil. Otočil sa a rozhliadol. Zrak mu padol na kontrolnú miestnosť.

Jacob sa rýchlo schoval. Avšak nie dostatočne rýchlo - Ennard do ho všimol. Jacob, schúlený pod stolom s tabletom v ruke ho pozoroval. Nevedel, čo má robiť. Ešte sa mu nič také nestalo. Ennard sa na neho spoza kamery škľabil a zrazu zmizol. Jacobovi sa viac rozbušilo srdce. Netrvalo dlho a všade okolo seba počul zvuk zo šachty. Nebolo to len na jednom mieste... Pohybovalo sa to na niekoľkých miestach súčasne.

Jacob bol v pasci. Jediný exit boli hlavné dvere. Rozbehol sa k nim. Otvoril ich. Už si myslel, že je v bezpečí. Lenže opak bol pravdou... Len čo otvoril dvere, ho prerazilo niekoľko ramien animatronika. Jacob sa zdesene a prekvapene dva na Ennarda. Ten sa len usmial a skôr, ako Jacob upadol do večného spánku, povedal: ,,Ako sa máš, bratranček?"