Prečo žiť v realite?

Príbeh 1

Moja mačka ma dnes poškriabala. Nie jeden škrabanec, ale mnoho. Celá moja ruka je nimi posiata. 

Je večer. Ležím v posteli pozerajúc film. Nebol najhorší. Typická romantická komédia. Zrazu spoza dverí vyliezla jedna z mojich mačiek. Má iba päť mesiacov. Maličké klbko čiernych chlpov. Pozrela sa na mňa a ako každý vie, mačky si robia, čo chcú takže si to namierila rovno ku mne. Skočila na moju posteľ a pustila sa do strkania svojho nosa do môjho nosa. Samozrejme ju mám rada, takže som ju začala hladkať. To sa môjmu malému predátorovi nepáčilo. Rýchlo, ako jej veľký príbuzný sa mi zahryzla do prstu. Neprekážalo mi to. Jej maličké zúbky ledva urobia nejakú škodu, lenže keď sa jej pazúry zakvačili o moju ruku nemala som tú najmenšiu náladu pokračovať v tejto hre. Začala som sa jemne odtrhávať od jej pazúrov, čo ju len pohnalo k ďalším útokom. Skončila som zakrvavená a nešťastná.

V ten istý deň som, ako každý deň, sedela v škole sama aj napriek tomu, že mám spolusediacu. Sme kamarátky, ale ona má v škole priateľky, ktoré sú zábavnejšie ako som ja. Nenechávam to na sebe poznať ani ma to často netrápi, ale niekedy premýšľam, či naozaj mám vôbec nejakých kamarátov. Či nie som jediná kto si myslí, že sme kamaráti. Prečo so mnou nechce nikto sedieť? Prečo ma nikto nikam nepozýva? Čo som im urobila, že ma neberú ako priateľa? Neviem. A preto som sama. Zakrvavená a nešťastná. Bez jediného lanka na záchranu.