Prečo žiť v realite?

Príbeh 2

          Nezvládam to tu. Hluk okolo mňa je zničujúci. Nemôžem dýchať, nedokážem myslieť. ani ruky na mojich ušiach nepomáhajú.

           Niekto sa ma dotkol. Ruka sa mi zdráhavo odlepí od ucha. On mi ju odlepil. Jeho teplými dlaňami moju tvár obkolesil ako páperie. Čelo na čelo. Modré oči do hnedých. 

          V živote mi nebolo lepšie. Hluk akoby ustal. Nepočujem ho. Cítim iba letmý dotyk rúk na mojej tvári a pier na mojom čele.