Ponn&Dean [Original BL] (SK)

1. časť

Chalan so svetlohnedými vlasmi sedel na barovej stoličke v plnom bare uprostred noci. Nemal však pred sebou žiaden drink, len minerálku. Dokonca ani jeho pohľad, ktorým mapoval miestnosť, nemal v pláne nájsť nejakú spoločnosť. To, že sa sem dnes neprišiel zabávať svedčilo aj jeho oblečenie - džíny, tričko, maskáčová bunda a kanady, ktoré trochu nervózne podupkávali o stoličku.

„Tak? Kde sme to skončili?" prihovoril sa mu barman, využijúc chvíľu, kedy si nikto nič neobjednával.

„Vravel som, že potrebujem nájsť nejaký job. Nevieš o niečom, Kan? Nepotrebujete tu v bare niekoho na upratovanie?"

Barman sa zatváril trochu ľútostivo. „Dean, dobre vieš, že keby som o niečom vedel, dávno by som ťa kontaktoval. Viem, ako potrebuješ prácu. Ale fakt, prepáč, kamoš, ale neviem o ničom. Ani zákazníkov som nepočul o ničom takom hovoriť."

Chalan na barovej stoličke, Dean, začal prikyvovať, nič však nevravel. Nemal čo na to povedať, slová na takéto situácie stratil už dávno. Zvykol si, že šťastie nikdy nestálo práve na jeho strane. Odkedy odišiel zo sirotinca, život sa mu parádne skomplikoval. Nemal žiadne extra vzdelanie a všade naňho pozerali cez prsty.

„Fajn, vďaka. Keby si o niečom počul, daj mi vedieť." Vzal si čierne puzdro od gitary, ktoré mal opreté vedľa seba o bar, vyhodil si ho na chrbát a pobral sa von z baru. V momente, keď chcel vyjsť, nechtiac vrazil do chalana, ktorý práve vstupoval dnu.

„Prepáč, braček," ospravedlnil sa.

„Dávaj väčší pozor kam ideš!" oboril sa naňho ten chalan. Dean po ňom prešiel pohľadom. Arogantný výraz tváre, ktorý sa vynímal pod jeho tmavými vlasmi, mu bol od prvej sekundy nesympatický. Mal chuť s ním začať, keď tak aspoň slovný spor, no pri myšlienke, že toto je zrejme len nejaký zbohatlík, ktorý nevie nič o skutočnom živote, rozmyslel si to. Nemienil mrhať energiou na nejakého idiota, ktorý nevie prijať ospravedlnenie.

Dean len nechápavo pokrútil hlavou do strán, obišiel neznámeho nevychovanca a stratil sa v nocou zahalenej ulici.

Naopak tmavovlasý chalan zišiel dolu po schodoch a vošiel do baru, kde to žilo. Nebol víkend, kedy by toto miesto nenavštívil. Každý ho tu poznal, rovnako ako aj on už rozoznal niektoré tváre, hoci mená tých osôb sa doposiaľ nedozvedel. Ani len nechcel. To, čo bolo jeho terčom, boli len tie tváre a telá, ktoré sa nachádzali pod nimi.

Chalan sa pristavil pri bare. Stolička, ktorú Dean pred chvíľou opustil bola už zabratá.

„Ponn! To, čo obvykle?" spýtal sa ho barman Kan, hoci odpoveď už poznal. Okamžite začal miešať drink a čoskoro už postavil pohár pred zákazníka. „Čo sa ti stalo s tvárou?" spýtal sa ho barman, keď si všimol opuchnutý nos. „To preto si tu minulý víkend nebol?"

Ponn sa chystal vymyslieť si nejakú story, no bol od toho ušetrený, pretože niekto zavolal barmana a objednal si drinky. Nemohol priznať, že dostal nakladačku od nevychovaného chalana, čo kradol v jeho byte a ešte aj odviedol jeho nevlastného brata preč. Niežeby mu Rho chýbal. Nikdy ho nemal rád, iba sa priživoval. A rodičia, ktorý zomreli, mu to decko nechali na krku. Teraz však mal od neho konečne pokoj.

Ako tak noc napredovala, napredoval aj on v zvádzaní. Netrvalo dlho a podarilo sa mu zviesť upraveného, dobre vyzerajúceho a telesne dobre stavaného chlapíka v stredných rokoch, s ktorým, rovnako ako z mnohými pred ním, strávil u seba doma vášnivú noc. Všetko bolo ako kedysi...

Teda nie tak úplne.

Keď sa ráno zobudil, opäť zistil, rovnako ako predošlé dni, že ho na stole nečakajú žiadne raňajky. Rovnako ako keď otvoril šatník a opäť mohol zhodnotiť, že mu ubúda čisté oblečenie. To, že veci skutočne nie sú ako predtým si najmä potvrdil v momente, keď zakopol o vlastné špinavé oblečenie pohodené na zemi a nepekne si to namieril priamou čiarou k zemi.