Ponn&Dean [Original BL] (SK)

5. časť

Prešiel ďalší týždeň. Ponnovu myseľ stále zamestnával Deanov nevyriešený prípad a aj obavy o jeho zdravie. Jeho myseľ tým bola pohltená natoľko, že keď v sobotu večer sedel v bare, ani poriadne nevnímal, kde je. Upíjal si zo svojho drinku a pohľad mu smeroval do prázdna.

„Hej! Ponn! Čo s tebou je?" prihováral sa mu Kan, barman. Ponn ho však začal vnímať až po chvíli.

„Čože? Niečo si hovoril?" spýtal sa ho zmätene Ponn a snažil sa dostať nohami na zem a zostať v prítomnosti.

„Pýtal som sa, čo sa s tebou deje? Celý večer si duchom neprítomný. Stalo sa snáď niečo? Firemné problémy?" hádal Kan.

Ponn pokrútil hlavou do strán. „Kiežby sa to týkalo iba firmy."

Kan mierne prižmúril oči a ticho sledoval Ponnovu tvár. Nikdy ho nevidel trápiť sa niečím, či premýšľať nad niečím až s takouto vážnosťou. Vlastne ho nikdy nevidel vážneho, len užívajúceho si zábavu, flirtujúc s mužmi. No dnes večer nevidel ani jedno z toho, akoby odrazu pred ním sedel úplne iný človek.

„Je niečo, s čím ti môžem pomôcť?" spýtal sa ho po chvíli Kan.

Ponn sa sarkasticky uchechtol: „Prečo sa v poslednej dobe dostávam k ľuďom, čo majú tendenciu bezdôvodne poskytovať pomoc druhým?"

Kan bol tou poznámkou zmätený.

„Snažia sa poukázať na to, že som ten zlý? Že oni sú lepší?" znelo z Ponnových úst mierne podráždene. „Snažia sa mi ukázať, aký by som mal byť? Ale to ťažko! Nepodarí sa im vyvolať u mňa pocit viny."

Kan naňho vyjavene hľadel a bol skutočne rád, keď ho zákazník zavolal, aby si objednal drink. Opustil Ponna a nechal ho opäť sa ponoriť do svojich myšlienok.

Netrvalo však dlho a prihovoril sa mu niekto iný. Nie tak úplne cudzí. Ponn však tú tvár nespoznával, pretože len čo sa s niekým vyspal a ten ktosi opustil jeho byt, vymazal si ho z hlavy a vôbec naňho nemyslel, ani len na vášnivú noc, ktorú s ním strávil.

„Ahoj, baby," oslovil ho chalan, moderne oblečený, upravený, šíriaci okolo seba príjemnú, lákavú vôňu. „Dlho som ťa tu nevidel. Môžem ti robiť dnes večer spoločnosť?"

„Dnes nemám akosi náladu," odvetil Ponn.

„No, tak! Baby!" naliehal. „So mnou sa do nálady dostaneš skôr ako stihneš dopiť drink," vyškieral sa chalan a rukou prešiel Ponnovi pomalým pohybom po stehne smerom nahor, zatiaľ čo druhou rukou mu po ramene skĺzol až na zátylok.

Ponn chytil obe jeho ruky a odtiahol ich od seba. „Skutočne dnes nemám náladu," zopakoval.

„Ver mi, viem čo urobiť, aby si sa uvoľnil," nedal sa odbiť dotyčný a znova rukou siahol na Ponna, no ten sa uhol a prebodol chalana zlostným pohľadom.

„Povedal som, že ma máš nechať na pokoji!" zvýšil už tento raz hlas Ponn.

Chalanovi zamrzol úsmev na tvári. Premeral si Ponna od hlavy po päty a poznamenal: „Fajn, ako chceš. Ale pamätaj si, že mňa nemá nikto dovolené odmietnuť!" Hneď na to naštvane odkráčal preč.

****

Ponn mal v pláne odísť z baru, no ešte predtým si chcel zájsť na toaletu. Ako sa tak blížil k dverám od záchodov, započul čosi, čo zaujalo jeho pozornosť a zostal na mieste počúvať.

„...chceš si ho podať ako toho sopliaka na stavenisku?" ozval sa jeden muž.

„A prečo nie? Nikto ma nebude odmietať! A každý, kto to spraví si zaslúži riadnu príučku!" odpovedal mu druhý chlap.