Alfa

Spriaznené duše

Tristan po mňa ráno naozaj prišiel. Zvítali sme sa krátkym no zato dôkladným bozkom, ktorý sme si ešte raz zopakovali na parkovisku pred školou.

Dokonca aj pohľady deciek z rezervácie, ktoré už o mne vedeli, boli o niečo prívetivejšie. Až na pohľad Candy. Som si istá, že keby mohla odťala by mi hlavu. Pri pomyslení na náš incident v jedálni ma strasie. Zrejme by mi naozaj odťala hlavu. Možno ma aspoň táto vedomosť naučí pokore... Aj keď, zrejme by som si pri nej aj tak nevedela zahryznúť do jazyka. Jedinou záchranou mi bol Tristan, keďže som od teraz pod jeho ochranou, ak tomu správne rozumiem.

Keď vystúpime z auta,  zbadám v dave Evu, ako nás sleduje so zdvihnutým obočím. Zrejme netuší, čo sa to dopekla deje, nemala som čas jej nič vysvetľovať. Pozriem na Tristana. ,,Uvidíme sa v triede. Čaká ma Eva." Hodím hlavou jej smerom.

Tristan na ňu pozrie svojim skúmavým pohľadom spoza tmavých vlasov, akoby čakal, že na mňa plánuje zaútočiť. Napokon sa na mňa spokojne usmeje a prikývne. ,,Tak ju pozdravuj, ja skočím za Conorom."

Tiež sa usmejem a vykročím k Eve. Už z diaľky vidím, ako ma prečesáva hnedým  pohľadom. Rovnako hnedé vlasy má dnes zviazané v drdole. Kým na mňa čaká niekoľko krát si nahnevane upraví farebný sveter. 

,,Dobré ránko aj tebe," pozdravím ju, keďže ona sa s tým neunúva a ďalej sa tvári, že má pokrkvané oblečenie.

,,Čo to máš dočerta na sebe? A prečo sa oblizuješ s Hallom... zase? Čo sa to dopekla deje?" Zloží si ruky na hrudi. Musím sa nahlas zasmiať, a je to naozaj smiech plný radosti.

Áno je pravda, že som sa po Tristanovom odchode večer dlho hrabala v krabiciach s vecami, ktoré som nemala na sebe od New Yorku. Chcela som vyzerať dobre... Kvôli nemu. Ale aj kvôli sebe. Staré oblečenie mi pripomínalo staré ja. Spokojné a šťastné ja. Dlho som sa tak necítila. Až doteraz.

Skopírujem Evin pohľad a pozriem sa na svoje oblečenie. Rifle a tmavozelený top bez ramienok, ktorý mi dokonale ladil z očami. Členkové topánky a čierna kožená bunda. Žiadne nevýrazné kúsky. 

,,Uznávam, trochu som prekutrala nevybalené veci." Myknem plecami.

,,New Yorská princezná," odfrkne Eva a otočí sa na odchod. So smiechom ju nasledujem.

,,A čo ten zvyšok? Čo Tristan? Kedy sa to celé zvrtlo? Už som niečo tušila, keď ťa prvýkrát viezol do školy. Aj keď si to popierala. Chodíš s ním od toho incidentu v klube?"

,,Čože? NIE!" Chytím ju za lakeť a otočím k sebe. ,,Dali sme sa dokopy len včera. Nemala som čas sa ti s tým zverovať. Preto ti to vravím dnes."

Eva nadvihne upravené obočie. ,,Tak dobre..." Prikývne napokon. Na perách sa jej usalaší úsmev. ,,Tak ty si zbalila Halla, čo? Stavím sa, že ťa teraz znenávidí aspoň polovica dievčat na škole."

Vyprsknem smiechom. Konečne si uvedomím význam jej slov. Tristan Hall je môj.

Očkom mrknem smerom k parkovisku. Nehľadám ho dlho. Opiera sa o kapotu Conorovho auta a tiež pozerá mojim smerom. Vyzývavo na neho žmurknem a pokračujem do školy za Evou, ktorá ešte stále tárala o tom, ako ma tiež určite nenávidí niekoľko dievčat z rezervácie a že si mám na ne dávať pozor.

,,To už preháňaš," zastavím ju, dúfajúc, že jej výlevy nikto nepočul. Ak ma majú mať ľudia z rezervácie naozaj radi, nemali by ma počuť ako ich ohováram v škole.

,,Ja, že preháňam? Všetci vedia, že sú divní. A čo je najhoršie. Predbehla si Candy, ktorá si naňho brúsila zuby už niekoľko ročníkov." Evina taška dopadne hlasno na našu lavicu. Obe sa zvezieme na naše obvyklé miesta. Evino obočie vystrelí prudko hore. ,,Ty tu stále sedíš? Myslela som, že sa presadneš k Tristanovi."