,,Tak čo? Ako to dopadlo?" opýta sa Eva hneď ako ku nej prídem. Čakala ma pri vstupe do školy.
,,Tristan je super divný a super lenivý." priznám. Trochu ma to sklamalo. Vypadal ako sexy drsný chlapec a pritom je to iba... padavka. Inak ho nazvať neviem.
,,To fáákt? Ja ho poznám ako totálneho ignoranta. Asi sa mu páčiš. " Zdvihne jedno obočie a pobavene sa zasmeje.
,,To sotva.. A ešte som sa v tom sprostom kabinete aj stihla rozísť s priateľom. Pred ním." Myknem plecami.
,,Ale hovno!" Zasmeje sa na celú chodbu a ešte si pritom aj pobavene tleskne. Prevrátim očami.
,,Hej, inak som v pohode fakt... nerob si starosti." Mávnem rukou.
,,Oh, prepáč.. ty si to myslela vážne?" Opäť zdvihne obočie. Pozriem sa na ňu pohľadom: Jasné, že to myslím vážne.
,,Ach jaj dievča... Táto po-rozchodová-depka je na nič. V Piatok ideme do klubu a poriadne to roztočíme." Usmeje sa od ucha k uchu.
,,V tomto zapadákove je aj nejaký poriadny klub?"
,,Pfff.. nebuď negatívna... Všade kde nám v našom veku nalejú je dobre." Sprisahanecky sa zasmeje. Z rozhovoru nás vytrhne zazvonenie. Zmätene sa na seba pozrieme a rozbehneme sa do triedy. Teda ja ani netuším kde máme hodinu, preto utekám za Evou.
***
Len čo som zachytil jej pach, napli sa mi všetky svaly. Zhoršovalo sa to. Celú noc som nemohol spať. Neustále som mal pred očami jej tvár. Zazriem na lavicu keď sa posadí predo mňa spolu s Evou. Ani sa na ňu nepozriem.
Rukami pevne zovriem drevo a snažím sa predýchať zimomriavky a nepokoj v tele.
,,Kámo, si v pohode?" zašepká Connor tak nečujne, že mám problém rozumieť mu aj so svojim zlepšeným sluchom. Sťažka prehltnem a pošúcham si čelo.
,,Neviem." priznám. Venuje mi dlhý skúmavý pohľad, ale ďalej sa nebavíme. Do triedy vojde učiteľ.
***
,,Som akýsi nesvoj... od... neviem od kedy." Radšej to nepoviem nahlas. Connor je ako môj brat, ale tieto veci si radšej nechám pre seba.
,,Možno by si to mal povedať otcovi. Ak sa s tebou niečo deje, nie je to dobré znamenie." zamumle zamyslene.
,,Hej, aspoň môžeš byť Alfa ty." navrhnem.
Connor okamžite pokrúti hlavou. ,,To teda nie... To je tvoje miesto."
,,O čom sa bavíte?" ku stolu na obede dobehne aj Candy. Prinútim sa neprevrátiť očami.
,,O ničom." odvrknem.
,,Ale Tris... nebuď taký." zapradie vedľa mňa. Chcem jej odvrknúť nech mi dá pokoj, ale zacítim známu vôňu. Reese.
Okamžite k nej zdvihnem pohľad. Nahlas sa smeje s Evou a spoločne kráčajú s táckami ku stolu.
,,Bože ja ju neznášam. Len čo to bude možné roztrhám jej otca v lese." zavrčí Candy.
,,Ak sa jej otca čo i len dotkneš, zabijem ťa a tvoje ostatky zahrabem niekde v lese a už ich nikto nenájde," skočím od nej až sa prikrčí.
,,Tristan," napomenie ma Connor. Je to predsa jeho sestra. Takto sa jej vyhrážať mohol iba on.
,,Veď som iba žartovala, jasné, že by som to neurobila." Pokrúti hlavou Candy. ,,Asi ti začína šibať," odvrkne urazene a vráti sa späť k jedlu. Všimnem si, že aj ostatní ma pozorujú so zvláštnym pohľadom.
CZYTASZ
Alfa
WilkołakiReese King je osemnásť ročné dievča, ktoré sa spolu s rodičmi presťahovalo z New Yorku do toho najodľahlejšieho a najmenšieho mesta Ameriky. Štatút mesta má len vďaka tomu, že sa tu nejakým zázrakom nachádza stredná škola, do ktorej nastúpi aj Reese...