Alfa

Párty

Keď buchli vchodové dvere, ani som nezdvihla hlavu od seminárnej práce, na ktorej som pracovala spolu s Evou. Jej časť už bola hotová, preto bolo na mne ju dokončiť.

,,Ahoj!" zvolá otec nadšene.

So zdvihnutým obočím sa naňho pozriem. Vyzeral ako strašiak v zelenom. Okamžite som vedela kde bol.

Prezrádzal ho zelený overal s klobúčikom, vysoké čižmy a niekoľko ruksakov, v ktorých skrýval svoje fotoaparáty, statívy a kto vie čo všetko ešte.

,,Ahoj?" Pokrútim hlavou a vrátim sa späť k písaniu práce.

,,Niečo ti musím ukázať, Reese."

,,Hmm..."

,,Haló, toto je úžasné!"

,,Čo je úžasné?" Vbehne do kuchyne mama.

,,Bože, tu sa nedá pracovať!" zamumlem nahnevane.

,,Podarilo sa mi odfotiť niečo úžasné! Bol to vlk, vyjúci na mesiac! Bol nádherný, obrovský, čierny! A ten hlas! Najskôr som aj zabudol prečo som vlastne na tom strome... Až potom som ho odfotil... Ale tie fotky dievčatá! Tie sa mi podarili! Určite sa dostane aj na titulku!" Jeho nadšenie s ním zdieľala iba mama. Mne to bolo jedno. Chcela som si iba dopísať svoju prácu do školy.

,,Reese, požičaj mi notebook!"

Než stihnem čokoľvek povedať, otočí si notebook k sebe. Z foťáka vytiahne pamäťovú kartu a vloží ju do môjho počítača.

,,Pozor na tú seminárku! Robím na nej už hodinu, ak mi niečo vymažeš..."

,,Nie som amatér, Reese." Mávne nado mnou a mojimi obavami rukou.

Chvíľu čaká kým sa fotky vo vysokom rozlíšení načítajú. ,,No pozrite!"

,,Oh James, ten je naozaj nádherný!" rozplýva sa mama. Prevrátim očami. ,,Reese poď sa pozrieť!"

Neochotne vstanem z barovej stoličky a postavím sa vedľa nich, aby som videla na obrazovku.

Vlk. Veľký čierny, nádherný vlk s ušami blízko hlavy, ktorá sa nakláňala k nebu. Stál na vysokom brale v pozadí bolo vidno posledné lúče slnka. Fotografia bola mimoriadne podarená. Aj v šere dňa, bolo zreteľne vidieť farbu vlčej srsti, jeho zatvorené oči a majestátne telo stojace v tráve.

Reese si v hlave predstavovala jeho zavýjanie.

,,Ale potom ma začul, pozrite." Otec sa preklikol na ďalšie fotografie. Na týchto už vlk otca zbadal. Pozeral priamo do objektívu. Reese si ako prvé všimla jeho prenikavo čierne oči.

Otec urobil opäť pár klikov. Každá zachytila tvár vlka o čosi bližšie.

,,Má krásny pohľad," vykĺzne mi z úst.

,,Však?" žasne otec.

,,Môžem si pár fotiek nechať?" opýtam sa.

,,Nó áno, ale nesmieš ich nikde publikovať. Ani na Facebook Reese!"

,,Ja viem otec, nie som hlúpa..." Prevrátim očami a okamžite si začnem sťahovať fotografie do počítača.

,,No, zajtra môžem napísať ďalší článok, alebo ešte lepšie... začnem ho písať už dnes! Chcem tie fotografie už v budúcom čísle!" vyhŕkne šťastne, keď mu podám pamäťovú kartu.

,,Myslím si, že aj Michael ocení moju dlhoročnú prácu. Takéto chvíle proste stoja za to čakanie na strome! Je to úžasné..."

Otcov hlas zaniká v obývačke a ďalej hore po schodoch do jeho pracovne. Ja však nedokážem odtrhnúť pohľad od nádherného čierneho vlka. Niečo na ňom ma fascinovalo.