Trošičku šialená

5 2 0
                                    

TÝŽDEŇ XLVII.


TÉMA: 

VRAHOM JE VŽDY ZÁHRADNÍK




Vrahom je vždy záhradník.

To sa povrávalo v ich meste už pár desaťročí. Nikto presne nevedel, čo to znamená.

Raz za pár rokov síce našli niekoho mŕtveho, zabitého za veľmi zvláštnych okolností, to sa však už vo veľkých mestách stáva – bývajú preplnené psychopatmi.

Bežného, logicky zmýšľajúceho človeka by azda napadlo, že sa to nevraví len tak pre nič za nič. Že ak sa to vraví, asi tých ľudí bude naozaj zabíjať záhradník.

Avšak ľudia v tomto veľkom meste boli akýsi... podivní.

A James akoby bol jediný, kto si to všimol.

Jeho rodičia, s ktorými sa do mesta práve prisťahoval, akoby to nevnímali. Alebo akoby to nechceli vnímať. Nepomohlo ani to, keď po pár rokoch zase niekoho zabili. Nepomohlo ani to, keď v správach dávali, že ten muž mal prepichnutú hruď obrovskými záhradníckymi nožnicami.

Bolo to divné.

Bolo to fakt divné.

Po pomerne rýchlom čase usvedčili vraha. Bolo však nad slnko jasnejšie, že to nemôže byť on. Bol to muž, starý muž, ledva stál na nohách. Mal osem vnúčat a tri dcéry, ženu, domček, psíka, o ktorého sa starali, dokonca nosil také tie svetríky a vestičky, ako väčšina tých milých starých ľudí.

Jamesovi to nesedelo. Rozhodol sa preto vziať veci do vlastných rúk.

Motal sa v noci okolo miesta činu, prechádzal sa po meste, po tmavších aj svetlejších uličkách.

Po týždni prechádzok sa to stalo.

Niekde v diaľke zahrmelo, zafúkal vietor. Na ulici oproti Jamesovi stála útla postava zahalená v kapucni čiernej mikiny. V ruke držala záhradnícke nožnice.

Ozval sa zlý, zlovestný ženský smiech.

Počkať...

Postava sa niekoľkými rýchlymi krokmi ocitla tesne pred ním.

Ženský...?

Postava si odkryla kapucňu, odhaliac dokonalé blond vlasy.

„Nemáš kam ujsť," šialene sa zasmiala. Prebodla ho.

„Prečo?" zachripel James. „...to robíš...?"

„Lebo som blázon," zachichotala sa. Vytiahla z neho nožnice a odhopkala si preč, smejúc sa.

Rok plný šialenstievWhere stories live. Discover now