TÝŽDEŇ XX.
TÉMA:
VŠADE DOBRE, V POSTELI NAJLEPŠIE
Prevalila som sa na bok a spokojne si čosi zamrmlala popod nos. Ležala som vo svojej veľkej, voňavej posteli s fialovými obliečkami. I napriek môjmu veku som v zovretej pästi, uloženej tesne pod bradou, zvierala maličké plyšové zvieratko.
Snívala som o vzdušných zámkoch, mravcoch, ktoré vedeli rozprávať a hrali hlavné úlohy v príbehoch, o vílach aj elfoch, o ľuďoch, ktorých som poznala, no boli preoblečení za niekoho, koho som nepoznala... Jednoducho povedané, môj momentálny sen bola zmes niekoľkých rôznorodých chaosov.
Sny som si veľakrát nepamätala. Aj napriek tomu som však milovala spánok. Moja rodina a, pravdaže, aj tých zopár priateľov, si zo mňa častokrát robili srandu. Že vraj sa jedného krásneho dňa s tou posteľou zrastiem. Staneme sa jedným a už odtiaľ nebudem môcť vyjsť do konca svojho života.
Niežeby mi to vadilo.
Spánok patril medzi moje najobľúbenejšie činnosti. Pravdaže, niekto by nad tým možno len pokrútil hlavou. Takto vyspávať, namiesto toho, aby som robila niečo užitočné. Možno by sa ma niekto dokonca spýtal, či nemám náhodou niekde byť.
Niekto taký bol aj v mojom sne. „Nemala by si niekde byť?"
Precitla som, pozrúc na hodinky.
„No do riti!" zvolala som a vyskočila na nohy. Zase som zaspala do školy.
VOUS LISEZ
Rok plný šialenstiev
NouvellesKde bolo, tam bolo, za siedmimi horami a za siedmimi dolami, žila raz kôpka veľmi milých bláznov, roztrúsených v dvoch krajinách, ktorí sa rozhodli spojiť svoje sily v boji proti zlej čarodejnici. Ktovie, ako to nakoniec dopadne? V hlavných úlohách:...
