TÝŽDEŇ XXII.
TÉMA:
ČERVENÁ ČIAPOČKA: AKO PRESVEDČIŤ VLKA, ABY MA NEZJEDOL?
„Ale, ale," zachechtal sa nepríjemný hlas za mojím chrbtom. „Kohože to tu máme?"
Otrávene som sa otočila a venovala majiteľovi hlasu jeden dlhý, znudený pohľad. „Och môj bože, no sláva," prevrátila som očami. „Samotná červená čiapočka, do..." prehltla som nadávku.
Kapucňa ironicky červenej mikiny mi spadla do čela.
Vlk sa zaškeril. Vyceril na mňa svoje zubiská, nepochybne sa snažiac tváriť nejako desivo.
A, áno, bol to naozajstný vlk – so srsťou, žltými očami a vrtiacim chvostom.
„Tak maličká je rada drzá?" prehovoril. Podišiel o krok bližšie, iste v domnienke, že si to nevšimnem.
Hlupák. Potlačila som nutkanie zase raz prevrátiť očami, nadhodila som si batoh na pleci a vytiahla z vrecka mobil. Začínala som sa nudiť.
„Jasné, jasné, ako povieš," odvetila som, dívajúc sa na obrazovku. Zdalo sa mi, že niečo vravel... o jedení? Absolútne som ho nevnímala.
„Takto sama sa túlať nedop-..."
„Vieš čo, kamoško, dáko sa ponáhľam," prerušila som ho. „To vieš, nesiem starkej drogy. Či čo to bolo v tej rozprávke."
Dvihla som pohľad od telefónu na vlka. Ten na mňa hľadel s polootvorenými ústami.
Vedela som, že môj humor je zlý, ale fakt som netušila, že až tak veľmi.
Čo už, pokrčila som plecami a jednoducho odkráčala.
VOCÊ ESTÁ LENDO
Rok plný šialenstiev
ContoKde bolo, tam bolo, za siedmimi horami a za siedmimi dolami, žila raz kôpka veľmi milých bláznov, roztrúsených v dvoch krajinách, ktorí sa rozhodli spojiť svoje sily v boji proti zlej čarodejnici. Ktovie, ako to nakoniec dopadne? V hlavných úlohách:...
