Stará Láska

Oou

Zobudila som sa presne o siedmej. Na to že sme s Vitom boli do desiatej vonku som mala celkom pokojný spánok. Vŕtalo mi to ale hlavou. Prečo je ku mne milý? Prečo mi toto robí? Chce aby som sa do neho zase zamilovala? Miluje má? Zaspala som až pred polnocou. Tieto otázky mi ale nedali pokoj. Prečo sa teda po mňa nevrátil? Ak ma mal stále rad a chýbala som mu prečo? Postavila som sa z postele a išla do kúpeľne. Načase urobiť zo mňa človeka. Keď už som mala konečne urobený make-up zišla som dole v pyžame. Mala som holé nohy lebo spím v kraťasoch a nemala som ani ponožky. Podlaha bola strašne chladná. Pri sporaku stal Vitaa a robil omeletu. ,,Pani!" Ozvala som sa. ,,Nevedela som že vieš variť." ,,Neviš o mně hodně věci." Povedal a pousmial sa. Mňa to zranilo. Bol to môj najlepší kamarát v starych časoch a on povie toto. Len som prekrutila očami a sadla si za stôl a rozmýšľala. Keď sme tu sami možno by som sa ho to mohla spýtať..? Nadýchla som sa a ozvala som sa trasúcim hlasom. Chcem vôbec vedieť odpoveď? Keď už som sa chystala že niečo poviem zišla dole jeho úžasná holka.,, Ahoooj."Povedala a hodila sa mu okolo krku. Dali si pusu a sadla si oproti mne. Ja som nasadila ten najfalošnejši úsmev a pozdravila ju. Ona urobila to isté. Posledný zišli dole Samo a Klára. Samova holka odišla ešte včera za rodičmi. Príde až nabuduci víkend. Postavila som sa zo stoličky a išla som si vybrať jogurt s chladničky. Klára sa na mňa pozrela smutným pohľadom. Pripomenula mi to znova...

Začiatok spomienky:

Odvtedy čo som nevidela Vituu som prestala jesť. Nemala som chuť nič robiť a ani sa hýbať. Iba som ležala a pozerala do blba. Klára mala o mňa starosť. Chudla som čoraz viac a viac. Nakoniec ma so Samom zaviezli ku doktorovi. Tam som sa dozvedela novinu ktorá ma zaskočila. Mala som anorexiu....

Koniec spomienky.

Otočila som sa aby som sa nedivala na jej pohľad a otvorila jogurt. Môže byť rada že vôbec niečo jem. Úprimne vtedy som mala okolo 40kil. Teraz som pribrala a mám 50kil. Samozrejme že nosím veľké veci aby si Vitaa alebo niekto iný nevšimol že som ako kostra lebo som. Sadla som si ku Kláre a pomaly jedla svoj jogurt. Ona sa na mňa pozerala. Veľmi dobre vie že na raňajky nejem. Ale natlačila som do seba aspoň ten jeden jogurt. Vyhodila som kelimok a lyžičku hodila do umývadla a išla som hore. Prezliekla som si pyžamo a dala som si veľkú mikinu a tepláky a zišla dole. Sadla som si na gauč a zapla telku. Nič také tam nebolo tak som zobrala do ruky mobil. Nakoniec ma zavolala do kuchyne Klára. Išla som za ňou a videla som že tam má váhu. Prekvapene som sa na ňu pozrela.
,,Daj si dole tepláky a mikinu a postav sa na váhu." Prikázala mi. Chalani boli vonku aj s tou jeho frajerkou a ja som bola v dome s Klarou takze mi to bolo jedno. Vyzliekla som sa a postavila na váhu. Modlila som sa aby som mala viac ako 50. Moje modlitby neboli vyslišene. Mala som 45kíl. Klára si povzdychla a ja som sa obliekla. ,,Zase si schudla." Povedala mi. ,,Nevieš aké je to ťažké keď tvoje telo nechce primuť nič." Povedala som a išla do izby. Klára je mi ako mama. Síce som od nej staršia vždycky bola pri mne. Bolo to od nej pekne. Pozerala som ig keď niekto zaklopal. ,,Můžu dnu?" Spýtal sa Vitaa.,, Hej."Povedala som sklesnuto. Vošiel. Zavrel za sebou dvere a ja som sa na nho ani nechcela pozrieť. Sadol si vedľa mňa a spustil svoj monológ...

Nová kapota je vonkuuu. Chvála Bohu konečne som sa k tomu dopracovala. Neukrižujte ma prosím..❤️