Stará Láska

Možno?

On.....plakal? Nie nie nie! Toto nech mi nerobí. ,,Vitaa?" Položila som mu ruku na plece a on sa na mňa pozrel. Tak moc ma začalo bolieť srdce. Nechcem ho takto vidieť.,, Je mi to líto." Povedal cez vzlyky. Plakala som už aj ja.,, Prosím Vitaa nerob mi to."Šepla som. Nie a už je to tu zase. Ten pocit. Ten pocit ktorý som pri ňom zažívala. Postavila som sa a objala som ho okolo krku a sadla si na nho. Plakal mi do krku a ja som mu plakala do hrude. Nič sme nechceli povedať. Toto mi strašné chýbalo. Toto bol pocit ktorý mi ani Matty nemohol dať.,, Nikdy som na teba nezabudol." Sepol Vitaa. Vtedy som to už nedokázala toto bola posledná kvapka. Tak moc som potom túžila. Odtrhla som sa od neho a pozrela mu do oci. Pozrel sa mi na pery. Bože toto nie! Ale nevedela som to zastaviť. Vrhla som sa na jeho ústa rýchlosťou svetla. Chytil ma za pás a stlačil. Adrenalin v krvi sa mi zvyšoval. Toto už nejde zastaviť. Myslela som že jeho láska k nemu sa konečne stratila. No bolo len otázkou času kým sa toto stálo. A toto leto sa mi stane osudným. Dúfam v to. Zrazu prestal. Vyzliekol mi tričko a vtedy som zamrzla. Prekvapene si ma prezeral. Hanbila som sa za svoje telo. Bola som chudá. Začal ma bozkávať na krku a zasepkal. ,,Prosím začni jist."Prikývla som.,, Pokúsim sa." Šepla som. Pozrel sa na mňa a pritiahol si ma bližšie.,, Viš co se stane Když přibereš?" ,,Čo?" Povedala som a zdvihla obočie. ,,Možná by jsme se mohli dostat dal než tu." Povedal a začal mi prstami prechádzať po pokožke od chrbta až po zadok. Polkla som. Bože Vitaa keby si vedel čo so mnou robia tvoje dotyky. Prikývla som. Položil ma na posteľ strelil mi bozk a odisiel. Čo to preboha robiš? Vôbec nemám tušenia. Ale páči sa mi to. Sľúbila si že už k nemu nebudeš nič cítiť. Áno viem. Ale to není moja vina. Obliekla som sa a s Vitovimi dotykmi ktoré má ešte doteraz pálili po chrbte som vyšla na chodbu. Išla som dole a zobrala si čipsy a sadla si na gauč a pustila film. Keď som zjedla odložila som misku a išla sa pozrieť na Klaru a Sama boli v bazéne. Smiali sa a Vitaa sa vyhrieval na slnku.
Ale Klare som ešte nevidela.,, Ak hľadáš Klare išla sa prejsť." Zakričal na mňa Vitaa a žmurkol. Toto mi snáď robí naschvál? Prekrutila som očami a sadla si vedľa neho na druhé ležadlo. ,,Viš o Tom že se  klidně můžeš  vyzlict? Už jsem  tě  nahú videl."Povedal a takmer mi vypadli oči z jamky. ,,Robíš si srandu?" Zasmial sa a ja som do nho drgla. Uvelebila som sa a dala si slnečné okuliare. Po chvíli som počula ako sa Vitaa postavil. Snažila som sa to ignorovať no zrazu mi niečo veľké zatienilo výhľad. Niečo má zdvihlo a ja som vykríkla. ,,Okamžite ma pusť!"Klára Samo a Vitaa sa na mne smiali. Buchala som ho do chrbta no práve vtedy som pocítila chlad vsade. On ma hodil do bazéna!! ,,Vitaa!" Zakričala som keď som sa vynorila.  Smiali sa na mne ako blázni. ,,Ahoj ľudkovia!"Zakričal niekto. Otočila som sa k bránke a uvidela som Dejzra. ,,Dejzr!"Vykrikla som a vyliezla som z bazéna. Utekala som a hodila sa mu okolo krku. Dlho som ho nevidela. ,,Ako sa máš?" ,,Dobře."Povedal a mykol plecom. Prišiel ku nám Vitaa a pritiahol si Dejzra a objali sa. Musela som sa usmiať. ,,Idem sa prezliecť." Povedala som. Vitaa sa na mňa pozrie a usmeje sa na mňa zlým úsmevom. Stuhnem no usmejem sa na Dejzra a prejdem okolo nich. Počujem ako Vitaa stihne povedať Dejzrovi že mu zoberie tašku do izby. Už viem čo má zalubom. Idem do Klarinej izby a zoberiem si plavky a chcem sa prezliecť keď mi nejaké ruky obimu pás. ,,Nemal by si tu byť." Poviem a snažím sa nedať na pocit čo mám keď ma ruky okolo mňa. ,, Hm." Povie a hlavu schová do môjho krku. Snažím sa nestonať ale jeho dych ma štekli na krku. Bože musím pribrať až už to mám.

Takže rozhodla som sa že táto kniha nebude posledná. Mám nápad na ďalšie pokračovanie ale musím dopísať túto. Takže tak. Luv ya! <3