Stará Láska

Zvládnem to

Zobudila som sa na prudky naraz za dvermi. Zazmurkala som a poobzerala sa. Postavila som sa keď v Tom zase niekto alebo niečo tresklo do dverí. Polkla som a otvorila som dvere. Pomaly a hlavne potichu. Videla som Vituu s jeho fuchtľou. Práve šiel znova narazit ja som sa uhla a ona spadla. Robila som čo preto aby som sa nezačala smiať. ,,Asi ste si pomýlili dvere." Povedala som nahnevane. Zčervenala sa a ja som jej povedala. ,,Choďte preč chcem ešte spať." Doslova som ju vyhodila z dverí a zavrela. Zaspala som dosť rýchlo. Zobudila som sa na to že niekto šepol moje meno. Povzdychla som si a otvorila oči. Bol to Vitaa. ,,Čo chces?" Spýtala som sa ho. ,,Nehnevaš se?" ,,Nie prečo by som mala." Povedala som. Videla som že mu to nie je jedno. ,,Poslyš.",, Nie žiadne poslyš Vitaa. Ja mám Mattyho a ty Klare."
Zrazu ako keby stuhol. Snažila som potlačiť moje slzy. Zrazu sa ma začal dotýkať. Od chrbta a ostal pri vlasoch. ,,Takže jsi mu všechno odpustila?" Spýtal sa ma a zrazu mu vyvrela krv v žilách. To snáď nemyslí vážne! Vystrela som sa a pritiahla som si perinu viac k telu a pricapila som sa na stenu.,, Čo si to povedal?" Pozrel sa na mňa a videla som mu v očiach hnev. Takže on sa hnevá? ,,Jo myslím to vážně. Lucy tolyk ti ublížil. Chápeš?"Toto ma nasralo. Vybuchla som ako bomba.,, Vieš čo nestaraj sa do toho či som mu odpustila alebo nie ja nie som tá ktorá ho chce podviesť a rozhodne by si to nemal robiť ani ty máš tu svoju Klare." To ho zarazilo. Postavil sa a odišiel. Toto mal malo byť akože čo. Snažila som sa potom ešte aspoň nachvíľu zaspať no nešlo mi to. Klara prišla do izby a hodila predomna váhu. Bože to zase!!? Vyzliekla som sa a postavila sa na ňu. Bola som pripravená na Klarin krik. No nic nešlo. Pozrela som sa na ňu. Hľadela na váhu a nemala slov. Pomaly som sa pozrela a ja. No to má podrz!

Chcela by som konečne dokončiť túto knihu takže asi sa k tomu vrátim aj k mladej láske. Takže enjoy🥰