(túto časť som prepisovala asi 5 krát pretože som písala samé pi€oviny a smiala sa na tom, každopádne som to prepísala tak aby to vyzeralo ako by to písala mentálne vyspelá osoba a nie že to napísal zfetovany k0k0t ktorému príde vtipné video kde padá chleba :D)
Gellert sa s Albusom premiestnili k dverám Nurmengardu, ktoré sa pomaly otvárali. Grindelwald chytil Dumbledora za ruku a ťahal ho smerom dnu. Keď vyšli po schodoch do najvyššieho poschodia, Gellert zatiahol Albusa do malej miestnosti hneď pri schodisku. Albus sotva rozdýchaval tých 25 poschodí ktoré práve zdolal a cítil sa ako prvý človek čo vyšiel na najvyššiu horu sveta. Gellert zavrel dvere a Albusa pevne objal, Albus mu objatie opätoval. Grindelwald sa pomaly približoval k Albusovy až sa ich pery spojili. Gellert si to užíval, nehovorím že Albus nie, ale pre Albusa to bolo skôr že sa mu Gellert snaží ukradnúť aj ten posledný dych ktorý po zdolaní schodov dokáže polapiť. Grindelwald dával ruku pomaly nižšie a nižšie až sa dotkol.. (ehmm asi nemusím vysvetľovať) "chceš to?" opýtal sa Gellert a pozrel Albusovy priamo do očí. Albus iba prikývol hlavou. Gellert mu pomaly roztopínal košeľu, a obchytával ho ako vysnívaný vianočný darček. Grindelwald rozopol Dumbledorovy nohavice a pomaly mu ich dal dole. Potom si ho pritiahol k sebe a začal ho bozkávať. Prešla asi pol hodina a oni dvaja sedeli polo nahý v miestnosti kde sa skladujú veci na upratovanie. Zrazu sa dvere otvorili a stála v nich Vinda. Všetci sa zľakli, Vinda rýchlo zavrela dvere a nastalo ticho, ktoré za malý okamih vystriedal obrovský smiech. "strašne vtipné" povedal Albus ktorý sa chcel najradšej prepadnúť pod zem. Spoza dverí sa ozvala Vinda. "keď skončíte tak príďte spravím čaj" a opäť bol počuť iba smiech.
ESTÁS LEYENDO
Grindelwald on the good side
FantasíaKeby sa Lord Voldemort narodil skôr a pokúsil sa ovládnuť svet ešte pred tým ako bol porazený Gellert Grindelwald Je to moja prvá kniha a neviem moc písať tak ten hate kľudne vyjadrite je mi to u prdele <33 Obsahuje nadávky, čierny humor, sarkazmus...