don't stop, please

Bolesť

Zobudil ma diablov výtvor zvaný budik, ktorý hlásil, že mám zdvihnúť prdel z tej teplučkej postelky a pripraviť sa do školy.

S nechuťou som sa postavil a namieril si to do kúpeľne, kde som si dal rychlu sprchu, vyčistil zuby a však vy viete.

Aby som sa predstavil volám sa Jeon Jungkook, mám 19 rokov, chodím na strednú školu v Soule. Pochádzam z Busanu, ale kvôli škole som sa presťahoval do Soulu. Rodičia stále cestujú, takže som sám po celé dní sám, ale nesťažujem sa je mi takto lepšie.

Ale späť k mojej činnosti hehe, po sprche som sa osušil a vybral sa k mojej skrini, skadiaľ som si vytiahol čierne rifle, čierne tričko s nápisom a čiernu riflovú bundu.

Zišiel som do kuchyne, napil som sa jeden pohár čistej vody a mohol vyraziť do školy. Raňajky nejako nepreferujem, takže všetko stíham pekne. Usmial som sa sám pre seba ako nejaký blázon a išiel do garáže, kde mám svoje dieťa. Naštartoval som a mieril si to do blazninca nazývaná škola. Pred školou ma už čakali ako každý deň Namjoon alias destroyer, yoongi. Sú ako moja druhá rodina. 

Pozdravili sme sa smerovali do vnútra školy, cestou sme sa rozprávali o blbostiach a smiali sa z každého študenta. Naozaj nenavidím tích spratkov, sú detinský a odporní. 

Prišiel som k svojej skrinke, zobral som si stamať potrebné veci a čakal na joona a Giho. 

Taehyung pov 

Pomalým tempom som sa vybral do školy, nijak sa mi tam nechce, najradšej by som ostal doma, ale mojí rodičia by ma zato stiahli z kože. Všetko musí byť tak ako oni chcú, sú namňa dosť prísni. Vlastne ani neviem prečo žijem, v škole ma šikanujú, len preto lebo som gay, doma somnou rodičia nejak rozprávajú a ked už aj, tak vždy to skončí s modrinami po tele. 

Bol som už pri škole, ked som videl ako oproti mne mavál môj najlepší kamarát Jimin. On je moja opora spolu s Jinom, keby som ich nemal, tak by som asi naozaj pomyslel na samovraždu. 

,, Ahoj, vyzeráš ako keby si nespal tyždeň, čo sa ti zase stalo?''

,, Ahoj Jiminie, ved vieš ako to mám doma, už to nezvládam''. Pozrel sa na mňa ľutostne a pobrali sme sa do školy. 

,, Všetko bude dobre, len musíš ešte chvíľku vydržať''. Snívam o tom sa stať modelom, alebo fotografom, mám dobré známky, učím sa len preto, aby som mohol konečne si splniť svoje sny a vypadnúť od rodičov odtiaľ a od toho pekla. 

Hned ako som prišiel do školy išiel som ku skrinkam si vybaliť veci a zobrať iba tie, ktoré budem potrebovať. Ked som už bol hotový poobzeral som sa za Jiminom, ale nevedel som ho najsť, no miesto neho som videl jeho.  Chlapec, ktorý by sa radoval ako prvý keby som zomrel.

Bol nadherný ako vždy, čierne havrianie vlasy, krásna bielosnehová tvár, ružové pery, zvyraznené obrysy tváre a to svalnaté telo ma dostavá do kolien. Milujem ho už od prvého ročníka, no viem že mi to nikdy neopätuje. Miesto zamilovaného pohľadu, krasných slov a nežných dotykoch mám iba znechutné pohľady, odporné slová a nadávky na moju osobu a ešte k tomu všetkému päsťe, kopance a modriny. Áno, zamiloval som sa do osoby, ktorý ma šikanuje, aká irónia však. 

,, Čo tak čumíš? Koleduješ si znova? ty buzerant?''. Z myšlienok ma vyrušil jeho krásny hlas no na moju osobu iba škaredé narážky, vedel som, že už je zle. 

,, P-p-prepáč, i-iba som s-sa z-zamyslel''. Povedal som a sklonil hlavu. Čakal som na ranu, ktorá prišla hned ako som dopovedal a potom prišla dalšia a dalšia. Ležal som na zemi a zakrýval si hlavu a plakal.

,, p-p-p-prosím ťa, d-d-dosť p-prosím, to b-b-bolí''. Nariekal som no on ma mlátil hlava nehlava. 

,,Nabudúce si zapamätaj, že sa nemáš na mňa dívať, tým svojím geyovským ksichtom , ty nemáš právo sa pozerať na mňa, odpaľ odtiaľto nech ťa už nevidím''. Nezabudol si domňa ešte raz kopnúť a odišiel. 

Ležal som tam ešte dlhé minúty a plakal. Všetky rany ma boleli, moje celé telo bolo pokryté modrinami a škrabancami. Už nevládzem takto dalej, nemám silu už dalej pokračovať. 

Pomaly, bolestivo som sa postavil, bolelo ma celé telo, pomalým krokom som išiel rovno na ošetrovňu. Na moju prvú hodinu s triednou som ani nešiel. Prišiel som na ošetrovňu, ked ma zbadala sestrička okamžite mi pomáhala na lehátko. 

Už ma tú poznajú, lebo tu chodím často kvôli Jungkookovi, vždy ked ma zbadá, tak ma bije, niekedy aj do bezvedomia. Nič som mu zlé nespravil, tak prečo je kumňe takýto 

,, Ošetrím ti to a pôjdeš domov, nebudeš tu takto''. prikyvol som a odpočíval. Ona jediná vedela, čo sa deje no nemohla s tým nič urobiť. 

Jungkook je na tejto škole veľmi populárny, jeho otec je sponzorom pre túto školu a preto si tak trošku dovoľuje. Nad každým sa povyšuje a myslí si, že je niekto viac než mi ostatní. No ja verím, že v hlboko v srdci je aj jeho dobrá stránka. 

Ked mi sestrička vyšetrila rany, odišiel som s pozdravom a osprvedlnenkou. Akurát zazvonilo na prestávku, tak som išiel za triednou, že idem domov. 

Jungkook 

Čo si ten spratok o sebe myslí?, asi nevie kto som alebo čo, nemá právo sa na mňa pozerať s tým hlupích ksichtom čo má. 

Nasratý som išiel do triedy, sadol si do svojej a vyčkavál kým príde tá hlúpa korytnačka.

,, čo sa ti stalo, že si taký nasratý? azda ti nejaká nechcela nastaviť svoju buchtu?'' smial sa mi yoongi, no ja som ho nevnímal. 

,, Daj mi pokoj, prosím ťa, tá špina sa na mňa pozerala, tak som mu ukazal jeho miesto a ty sa kde vyparil prosím ťa?''

,, Bol som na hajzli, ved vieš skym''. uškrnul sa a pozrel pred seba. Hej viem, že si to rozdáva s Parkom na toaletách už viac ako rok, len nechápem čo na ňom vidí a ešte k tomu je najlepší priateľ toho buzeranta. 

Viem, že aj mojí kamarati sú geyovia, ale u nich mi to ani tak nevadí, lebo poznáme sa od mala, ale ten buzerant mi strašne lezie na nervy, ked ho vidím, nemožem sa sústrediť, je ako osa v zadku a preto si naňho vždy zasadnem. Viem, že mi nebude odporovať lebo sa ma bojí. Aj tak je to obyčajná špina. 

Jungkook, len aby si tieto slová neľutoval aj s úrokmi. 

Tak, toto je môj nový príbeh dufám, že sa Vám bude pačiť