don't stop, please

Ponuka

Jungkook

Čakal som ho pred jeho domom, aby som mu dal ponuku, ktorú dúfam, že príjme ale, ak by ju po prípade neprijal bude to preňho horšie.

Nečakal som dlho a už som ho videl ako vystúpuje z auta. Pozeral som naňho a nevedel sa vynadívať, je naozaj sexy, naposledy keď sme sa videli v bare mal som problém naňho zabudnúť, bol nehorázne sexy, najradšej by som z neho vymrdal dušu. No viem, že ma nenávidí za to čo som mu robil na strednej. Nevedel som si pômocť, keď stál predo mnou s vystrašenými očami a mierne sa triasol. 

Pobozkal som ho, pretože som chcel vidieť jeho reakciu a bola naozaj na nezaplatenie, dal mi facku , dosť do štípalo, ale neriešil som to.

rozutekal sa do domu, tak rýchlo, že som nestihol ani povedať dôvod prečo som prišiel, ale nevadí, nie je to poslednýkrát. 'Od teraz si môj taehyung'. S úsmevom som sadol do auta, naštartoval som auto a išiel domov.

Taehyung

Hneď ako som sa spamätal, čo sa to vlastne deje som ho od seba odstrčil a dal mu facku. Ako si dovolil ma pobozkať, po tom všetkom. Je mi jedno či ma teraz dokope, nemá si čo na mňa dovoľovať.

,, ako sa opovažuješ ty hajzel!", snažil som sa vymaniť z jeho zovretia, okamžite som sa rozbehol smerom dnu do domu a neriešil Jungkooka. Vošiel som do vnútra môjho domu, zatvoril som ich a skĺzol na zem. Kolena som si pritiahol k sebe, objal som ich a začal plakať. Prečo to spravil?, baví ho mi ubližovať aj po tých rokoch?. Tieto otázky mi behali po rozume dookola. Ani neviem ako dlho som tam sedel, proste som sa pozbieral zo zeme a odišiel do svoj izby, kde som sa hodil na posteľ a plakal. Takto uplakaný som sa zabral do svojich nočných môr.

––––––––––––––

3. osoba - ráno 

Taehyung sa ráno zobudil na budík z ktorého sa ozýval nepríjemný zvuk, snažil sa nahmatať tlačítko a keď sa mu to konečne podarilo, prevalil sa na druhú stranu postele a pokračoval vo svojom spánku.

Zanadával, keď mu začal zvoniť mobil, 'kto to môže byť, tak skoro ráno', pomyslel si a hľadal mobil. Volal mu Jimin.  

,, Prosím minie"

,, Ahoj tae, počuj ideme s Jinom do nakupného centra, prosím príd s nami, uvidíš bude sranda, môžme ísť aj do kina alebo kam len budeš chcieť"

,, Jasne, že prídem, o ktoréj sa chcete stretnúť a kde"

,, Môžme sa stretnúť pri kaviarni, kde sme vždy chodievali o 15:30, môže byť?"

,, Dobre minie, teším sa, tak ahoj"

,, Ahoj tae" 

Taehyung

Super, aspoň prídem na iné myšlienky. Vlastne ani nechápem, prečo sme spolu nechodievali von už predtým, asi naozaj som sa stál workoholik. 

Nemotorne som vstal z postele a namieril si to do kúpeľne. Vykonal som rannú hygienu a išiel a obliecť, obliekol som si obyčajné biele tričko s nápisom a čierne rifle. 

Išiel som do kuchyňe a otvoril chladničku. Bože, veď ja v nej nič nemám, absolútne nič. Musím ísť do obchodu, suprík naozaj. 

Nasadil si rúško, aby ma ľudia nespoznali a neboli socialné sieťe plné moje fotky v obchode. Dal som si na seba koženú bundu, zobral som si klúče, mobil a peňaženku. 

Sadol som si do auta a vyrazil. Ako ja mám doma chyžnú, ktorá mi vždy chodí na nákupy, ale dál som jej voľno na víkend. Takže to ostalo namňe.