môj psychopat (ZRUŠENÉ)

slepá ulička

Tmavé nočné uličky Londýna sú také isté. Opustené, špinavé. V jednej z nich však bolo niečo naviac. Uličkami ktorými nikto nikdy neprechádzal sedelo dievča schúlené v klbku so zaschnutými slzami na lícach.

Dievča premýšľalo o živote, o všetkých chybách ktoré kedy spravila a priala si napraviť ich. Už sa žiaľ nedalo.

Osud to zariadil inak. Namiesto toho, aby teraz odpočívala v pokoji, uviazla medzi svetom ľudí a duchov. Stratené duše väčšinou hľadali démoni ktorý duše chceli stiahnuť na stranu zla, alebo taktiež anjeli ktorý ktorý si duše chceli stiahnuť na stranu dobra a priniesť do stratenej duše pocit lásky a šťastia. Démoni svojim dušiam dávali len smútok a pocit nedokonalosti. Niečoho čoho utrápené dievča malo už po krk.

Veľmi dobre si uvedomovala, že sa z nej stala bytosť ktorá nie je ovplyvnená časom. Preto jej bolo jedno číslo je dvanásť hodín na obed alebo tri hodiny v noci.

Prečo nemohla v kľude umrieť ako iný? Prečo tu musí ešte trpieť? Na tomto svete už pre ňu nie je miesto, či?
Bol tu niekto kto by jej chcel pomôcť ? Nie. Bol by tu niekto kto by jej dokázal pomôcť ?

Dievča si povzdychlo a bolestivo vstala zo zeme. V realite ju vôbec nič nebolelo, avšak v hlave si predstavovala že ju to bolí,  bol to totiž jediný spôsob ako si do hlavy vháňať myšlienku že je ešte človek. 

Na druhej strane Londýna,  zapadnutou uličkou prechádzal chlap ktorého sme všetci poznali ako vraha Charlotte a taktiež ako Williama Aftona. Chlapec v čiernej mikine a teplákoch sa práve rozhodol ísť si prevetrať hlavu od všetkých starostí ktoré mu život pridelil. Pravdepodobne by sa išiel ukľudniť vraždou nevinného človeka, to však po smrti svojej priateľky nedokázal. 

William bol jeden z mála ľudí na svete ktorý mali viac osobností. Nenávidel fakt že bol slabí a skoro vždy nechal svoju druhú psychopatickú osobnosť vyhrať. Nenávidel sa za to že jeho druhá stránka dokázala zabiť toľko nevinných ľudí. Ľúto mu to však bolo len pri jeho priateľke. Lepšie povedané, bývalej priateľke. 

Akoby sa to stalo včera pritom to už boli mesiace čo sa jej priznal so svojimi citmi na polnočnej letnej prechádzke keď ani jeden z nich nepomohol spať. Čerstvo si pamätal slzy šťastia v jej očiach keď jej to povedal. 

Chlapec sa nevedomky začal usmievať, skôr než si to však stihol uvedomiť pre očami mu prebehol celý ten deň. 

Obyčajný letný deň. K Williamovi sa dostalo že niekto videl jeho priateľku objímať chlapa o ktorom sa vedelo že je to Charlotte zamilovaný už roky. Chlapec veril že to nebolo nič vážne, plne totiž veril svojej priateľke. Keď sa však k nemu dostalo že ju ten parchant pobozkal chlapcovi sa v hlave ozval hlas. Nech sa snažil bojovať koľko chcel, dokázal to a podľahol hlasu ktorý ovládol nielen jeho telo ale aj jeho výčitkami plnú myseľ. Hlas po ňom chcel aby ju zabil. Porušila sľub a potrebovala krutý trest. Chlapec to nechcel, miloval svoju priateľku z celého srdca a fakt že by ju mal zabiť ho strašil zo všetkého najviac. Vzpieral sa ale nešlo to. Bolo neskoro. Skôr než si stihol uvedomiť čo robí stál pred jeho priateľkou a neveriacky hľadel na nôž zapichnutý v jej hrudi. Nech sa snažil akokoľvek, vedel že ju už neprebudí ale poznal miesto kde by mohla. Zlomený chlapec utekal do nemocnice ktorá sa nachádzala na druhej strane mesta len aby zistil že tam niesi. Od toho dňa zostal William zlomený. Mysľou stále behal k tebe a neuveriteľne si vyčítal to čo spravil. Niekoľko krát sa už pokúsil vziať si život. Radšej to ako žiť celý život v zármutku zo straty tak blízkej osoby keď ju stratil vlastnou rukou. Nikdy mu to však žiaľ nevyšlo. 

Chlapec sa dostal do jednej uličky o ktorej si myslel že ani neexistuje a sadol si so slzami v očiach presne na miesto kde sedela pred malou chvíľou jeho milovaná a schúlil sa do klbka. 

A tak dvaja milenci spojený osudom sedeli so slzami v očiach v rozdielnych uličkách a čakali na svoj koniec.