Dvaja Impresionisti

Ešte žiadny erotikuš. 🧍‍♀️

"Y/n prečo sa trasieš ?" Pane bože na nič sa ma nepýtaj, sedím tu s najlepším hokejistom a čávo sa ma ešte spýta, že prečo sa trasiem. "Hah t-to nič. Kúsok zimka-a ale ina-k-k nič heh." Kristušácka dolina, či ma brucho bolí och "Pozr-i mi na m-mobil, koľko j-je hodín-n ?" Z posledného som zo seba dačo vykoktala. "Y/n veď ti je zima," (JEŽIŠKU NA KRÍŽKU PRÍDE TI TO TAK, ŽE SOM SA NA TO PÝTALA ??) "počkaj dám ti tento chabý dres, ak si ochotná si ho zobrať samozrejme." (No tak to už je lepšie v tomto prípade) "Oh, ďakujem !" To ste ma mali vidieť keď som bola v tom drese, vyzerala som jak mátoha, ktorá ide na maškarný ples. "Je ti trošku veľký." "To nevadí, teda mne to nevadí neviem či tebe to vadiť bude, alebo teda čo ? Hahah !" (Wow Y/n zabila si to !! Congrats !) zasmial sa a sedeli sme len tak v električke a čakali na najbližšiu zastávku. Keď električka zastavila vystúpili sme. "Y/n, ako sa dostaneme naspäť ?" "Ty chceš ísť ešte naspäť ?" Pozrela som sa naňho s takým pohľadom, že ak povie áno, tak ho pod tú električku HODÍM. "Vieš čo ? Ani nie. Ale za to, som hladný ako vlk. A nemám pri sebe ani cent" (Môžeš zjesť mňa a to ešte zadarmo- teda čo ahah) "Mám ešte nejaké peniaze, možno desať eur, ale bude to stačiť ?" Začala som sa prehrabávať v peňaženke a ledva ledva som vyňúrala päť dvojeuroviek. "Nechcem predsa luxusnú večeru pri hudobníkoch, ktorí nám budú hrať jazz ! Úplne mi bude stačiť jeden hotdog, súhlasíš ?" "Samozrejme !" Dali sme sa cestou necestou, po viac menej 15 minútach sme narazili na malý obchodík s občerstvením.
"Dobrý, poprosím dva hotdogy." Samozrejme ja ako žena, som nám vypýtala tie dva chabé párky v rožku, lebo Juraj to nikdy nerobil. "Ďakujem dovi dopo ! Ach bože ty si si nikdy nevypýtal nič vo fastfoode ?" Pozrel sa na mňa ako keby bol neandrtálec a počul to prvýkrát v živote. "Veru nie Y/n. Ale pamätám si, že raz som si úplne sám zavolal rozvoz pizze." Prevrátila som očami, keď som uvidela aký je na seba za toto hrdý. "Inak, ešte stále si mi nepovedal koľko je hodín." "Joj jasné, fu už bude 5 hodín. Do koľkej sa máš vrátiť domov ?" "Do desiatej, no vieš. Mám čas. Ale-" "HEJ ! JURAJ !" Prerušil moje flirtovanie s Jurajom jeho spoluhráč Šimon.
"Ha čau Šišo. Čo ty tu ?" Úplne ma vynechali z rozhovoru, čo si po chvíli Juraj všimol. "Hľadali sme ťa Juraj, a kto je táto slečna nebezpečná ?" Juraj sa len na mňa pozrel a hrdo oznámil Šimonovi správu, o ktorej ani najhlbšie položený kameň v oceáne nevedel. "No, to je moja partnerka. Je možno trošku mladšia ale-" Šimonovi spadla sánka a keď sa na mňa pozrel z úst mu vyšlo "Počúvaj, nie si ty na Jura trochu mladá a ešte k tomu má tvoj dres?" V momente ma to zarazilo, môj mobil, ktorý Juraj držal som mu vytrhla z ruky a začala vytáčať maminine číslo. "Šimon pakuj sa, rýchlo." Juraj ku mne pribehol, vytrhol mi mobil z ruky a zložil moju mamu. "Čo robíš ?! Daj to sem !" Všetci okolo nás sa pozerali čo stvárame. "Y/N ! Prestaň už !" Chytil ma za ruku a vedela som, ktorá bije. Jeho vystrašený a zmätený výraz hovoril za všetko. "Juraj, za to, že som ti pomohla z davu nie som žiadna tvoja partnerka alebo niečo podobné. Chcem ísť domov." Bola som tak strašne málo od toho aby som tam rozliala svoje slzy ako vodopád. On to videl. Viem, že to videl. "Y/n, buď pôjdem domov s tebou, alebo ty nepôjdeš domov vôbec." Takto mätúco som sa necítila už veľmi dlho. "Tak nejdem domov, ale pusti mi ruku vôbec mi do nej neprúdi krv." V momente ma pustil "Prepáč, akože som to nemyslel vážne alebo niečo také, ale chcela si mi dať facku tak som sa bál-" "Mhm dobre, môžeme ísť ? Vážne už zamrznem." Juraj sa pousmial, a jednou rukou si ma držal pri sebe.

"A mám vás, tréner sa nepoteší Jurko, to si ťa počká."

Prišli sme na jeho izbu, len som uvidela  radiátor a hodila som sa po ňom. "Takže je ti fakt taká zima, že sa hodíš po radiátore ?" Nikdy mi nebolo chladnejšie. "Y/n nemáš tu síce veci na prezlečenie, ale myslím, že by ti ako pyžamo poslúžili moje. Či ?" Ani som nevnímala, zaspala som na ňom. (Na radiátore božemoj)
Cítila som len to, ako sa ma Juraj snaží zbudiť, "Y/n !! Zobuď sa už ! Musíš zavolať tvojej mame." "Heh ?" Otvorila som pomaličky oči a cítila sa ako v inom svete. "Čo sa deje ?" Videla som rozmazaného Jura ako sa na mňa pozerá a ukazuje mi správy mojej mami. Môžem povedať, že vyzeral dosť vtipne a ironicky.
"Y/N !!!" Točil sa do kola ako taká ruská ruleta.
V tom ma zodvihol, opatrne ma položil na posteľ chytil moju ruku a dal mi s ňou facku. "JHAU !" Zakričala som ale bola som už cca pri rozume, "Au ! To bolo za čo ?" Prevrátil očami "Bože choď sa osprchovať, lebo budeš spať v tomto !" Išiel do skrine a začal vyberať oblečenie, v ktorom by som mohla spať. Lenže ja som už šla do sprchy. "Konečne teplá voda. Hej ! Juraj, máš tu nejaké uteráky ?"
"TY SA UŽ SPRCHUJEŠ ?" Zakričal, no ja som nevedela čo skôr. "Budeš mi ich musieť doniesť sem, ja von nejdem !" Aspoň, že tam bol záves a mohla som sa ním zakryť, lenže som to kúsoček zvrtla, vážne iba kus.
Juraj vošiel do kúpeľne, jednou rukou mal prekryté oči, druhou sa snažil nahmatať čo je pred ním a pod pazuchou držal uterák a oblečenie. Ale, podlaha bola vlhká, ako náhle zišiel z koberca pošmykol sa a vyrútil sa do vane. "JEŽIŠKU NA KRÍŽKU ! JURAJ, ŽIJEŠ ?!" Juraj len ochkal ako veľmi ho bolí chrbát, chcela som sa zakryť do toho závesu lenže sa záves roztrhol a ja som sa strepala rovno na Jura. Už sme ochkali ako nás všetko bolí spoločne. Keď doochkal, hlavu si otočil ku stene aby nevidel to čo vidieť nemá, postavil sa a odišiel z kúpeľne.
Vyšla som. Na posteli bol vyvalený ako vorvaň a vlasy mastne-ulízané ako palma. "Kde budem spať ?" On sa ma mňa ani nepozrel a päsťou udrel na druhú stranu postele. "Tu." Povedal. "To vážne ? Môžem spať pri tebe ?" Prišlo mi to ako nonsens ale mykla som plecami, oblečenie som dala ma radiátor, zaľahla k Jurovi.
"Zapnem telkáč ? Či ideme spať." Pozrela som naňho a jeho malú dvojbradku. Kus som sa zasmiala a povedala "Nie. Poďme spať." Lenže mi napadlo to, že som stále nenapísala mojej mame a už bolo aj okolo deviatej.
- Mami, budem spať u kamky, neboj sa okolo jednej zajtra prídem domov, dobrú<3 -
"Odoslať." Pošomrala som si. Odložila som mobil na nočný stolík, otočila sa smerom k Jurovi a snažila sa zaspať. Lenže Jurove chrápanie mi nedalo pokoj, ale nakoniec stíchol.
Zacítila som niečo teplé na mojom bruchu. Keď som pootvorila oči Juraj mal na mne jemne položenú ruku. Po chvíli som teplo začala cítiť aj na celej pravej strane tela.

~ 1202 slov<3
Zajtra dám ďalšiu, držte sa a majte pekný deň/večer <33