Dvaja Impresionisti

Jurajove nápady.

"Hm ?" Pozrela som sa na Juraja "Ty si sa mi pozerala na zadok Y/n ?" On si to všimol ? "Pfff prosím ťa, ja a pozerať sa na tvoj zadok ? Kde že !" Mykol plecami a znovu sa ma opýtal "Takže, dáš si k tej omelete aj paradajky ? alebo nie ?" (doplňte si možnosť podľa svojho uváženia, niekto paradajky rád má a iní zase nie. <3) Odpovedala sa som mu a pozrela na mobil, chcela som pozrieť sociálne siete, no vôbec ma to nepotešilo. Ach, moja mama. Mala som od nej 38 zmeškaných hovorov a niekoľko slohov napísaných v správach. "Moja mama ma hádam zderie z kože keď prídem domov !" Juraj sa na mňa pozrel a spýtal sa ma velice hlúpu otázku na danú situáciu. "Nemám oči také divné ? No nemám ?" Nevedela som, či som sa mala smiať alebo mu o jeho hlavu tie omelety hodiť. Ale na tých omeletách si dal veľmi záležať, takže som rýchlo zmenila názor. Vybehla som z postele, aby som ho objala. Nemohla som odolať jeho príjemnej voňavke. "Inak, Y/n, vieš aký bol včera deň ?" Pozrela som naňho "No predsa utorok ?" Zasmial sa "Áno, aj to, ale dátum." Na chvíľu som sa zamyslela, "22. Februára ?" po chvíli mi došlo čo tým myslel. "Bolo 22.02.2022 ! Nebol to ale krásny dátum Y/n ? A ešte k tomu sme sa včera tak náhodne stretli." Dal si okolo mňa ruky, v rádiu hrala pesnička Stand by me (odporúčam si ju zapnúť. HNEĎ TERAZ ;)), najprv sa začal prevažovať z jednej strany na druhú iba on a potom už začal aj so mnou mierne kolísať. Jednou rukou zvýšil zvuk na rádiu a priložil ju zase na môj chrbát. Otočil si ma po pod rukou a začal si spievkať svoju obľúbenú pomalú skladbu. Cítila som sa skvelo, hlavne vtedy keď si ma pritiahol znova k sebe, odtiahol a pritiahol naspäť. Do ruky schmatol varešku a predstavoval si, že je to mikrofón. Tancovali sme tak fasácky, že nás bolo počuť až k Šatanovi, ktorý bol dve poschodia pod nami. Juraj si potom vytiahol hrniec a začal s vareškou búchať do hrnca na rytmus. "SO DARLING, DARLING STAND BY MEEEEEE !!!!!" Bože to zaspieval tak falošne až sa mi zimomriavky spravili po celom tele. "Juraj, ľúbim ťa ale nespievaj prosím." Zasmiali sme sa a Juraj použil svoju hlavu ako stojan na hrniec, ktorý si následne na hlavu položil a búchal po ňom. "Ty si opitý alebo čo ?" "Nie ! Len som štastný !" Keď pesnička dohrala najedli sme sa, "slušne" sa nahodili a ja som hneď volala mame. Sadla som si na posteľ, chvíľu váhala a nakoniec som jej zavolala. "Mami, všetko ti vysvetlím len mi nedolám kosti ako krokodíl." Juraj si ku mne prisadol a snažil sa načúvať čo mi moja mamka hovorí. "Y/n, keď už ideš von s chlapcami aspoň mi daj vedieť skôr. Nie že mi napíšeš o skoro desiatej večer, keď už máš byť dávno doma, že ideš k niekomu spať ! Koho máš vlastne z Bratislavy ? Nehovorila si mi, že tam niekoho poznáš." Juraj sa na mňa pozrel "No, taká jedna dievčina z tadiaľto." Pot mi už tiekol po tvári "Tak mi ju daj k telefónu." Juraj zdvihol prst aby som ho počkala na izbe. "Hneď sa vrátim." Zašepkal. "Ona je práve na záchode, za chvíľku ti zavolám. Preháňa ju." Zložila som maminu a hneď na to prišiel Juraj s mladou babou z recepcie. "Bude to stačiť ?" Spýtal sa ma. "Myslím, že áno." Hneď som jej aj začala hovoriť čo povie mojej mamine. "Pripravená ?" Kývla hlavou ma súhlas. Vytočila som maminine číslo. "Áno Y/n ?" "Ahoj mami, no môžem ti dať tú kamku k telefónu ?" Pozrela som na to dievča a videla som na nej, že sa kúsok bála. "Áno." Podala som jej mobil. "Dobrý deň, volám sa Ella. Máte na mňa nejaké otázky ? Samozrejme je mi jasné, že sme mali dať vedieť skôr, ale Y/n to napadlo až pozdejšie. Mhm dobre, ďakujem dovi." Podala mi naspäť mobil "Čau mami." Zložila som ju a dievča z recepcii odišlo. "Fu, dikes Juro." Kývol na súhlas. Vyšli sme von z izby a na chodbe nás čakalo nemilé prekvapenie. Šatan tam stál v župane s tým, že sa nevyspal do ružova.