Obaja sa topia vo svojich myšlienkach. Nenachádzajú mier a bojujú so svojimi vnútornými démonmi. Obaja sa snažia nájsť vysoký maják v strede mora, ktorý by im pomohol uniknúť a konečne sa nadýchnuť. Obaja žijú úplne rozdielne životy no napriek tomu...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Odvážne nastupujúc na ľadovú plochu, na ktorej som posledné týždne častejšie než doma sa nadýchnem a opäť vydýchnem. Počúvajúc tak ostré nože zakrývajúce sa do ľadovej plochy bolo pre moje uši akousi melódiou. Akousi kľudnom búrkou, ktorú by som vedel počúvať stále a stále dookola.
Posledné dni len trénujem a trénujem. Hlavu sa snažím mať neustále zamestnanú a nie niekde v oblakoch. Od rána do večera makám až do úplného vyhorenia. Nemôžem si dovoliť oddýchnuť keď viem, že draft je o necelý týždeň tu a môj život tak naberie úplne iné obrátky.
Som nervózny to áno, no nie zas tak moc aby som nevedel spávať a jesť. To vôbec. Cítim, že je na mňa vyvíjaný tlak no to už dobré tri roky.
Ľudovo povedané, som zdravo nervózny.
„Zem volá Juraja!" ohlási ma Erik a ja k nemu presmerujem moju všetkú pozornosť.
Ani som si neuvedomil, že ma moje zamyslenie pohltilo natoľko, že som dobrých pár minút korčuľoval do kruhu úspešne ignorujúc môjho trénera na ľad.
„Prepáč už som tu" ospravedlnil som sa mu nad čím sa zasmial a mávol nad tým rukou, že mu to nevadí.
„V poriadku, mám ale pocit že si posledných pár týždňov mimo svojej kože" začne ma podozrievať.
Tu zastavím.
Presne pre momenty ako tieto sa snažím na nič nemyslieť. Nebaví ma stále dookola vysvetľovať prečo som hlavou úplne inde. Alebo ma skôr nebaví si neustále vymýšľať nové klamstvá, ktoré sú ale aj tak vo väčšine prípadov neúspešné.
„To tým draftom" poviem rýchlo snažiac sa nedať na sebe nič poznať no Erik ma pozná až príliš dobre na to, aby vedel kedy klamem a kedy nie.
„Juraj, včera si mi vravel, že si z draftu neni ani trochu nervózny" zasmeje sa a ja si kúsnem do jazyka, ktorý si posledné dni robí voľno a hovorí jedno nepodarené klamstvo za druhým.
„Zle som sa vyspal" opäť sa pokúsim o kvalitnú lož, ktorú mi ale podľa jeho výrazu na tvári taktiež nezožerie.
Už som vám hovoril, že začínam uvažovať nad doučovaním ako čo najlepšie klamať?
„Hej už dva týždne," zasmeje sa. „no hovor kto je v tom?" vyzve ma čo ma donúti si povzdychnúť.
„Kto povedal, že ide o človeka?" spýtam sa ho a začnem sa hrať s pukom na mojej hokejke.
„Ty sám? Preboha si v klamaní otrasný tak sa nečuduj" pokrúti so smiechom nadomňou hlavou a ja puk strelim priamo do brány.
Nemôžem v tom byť až taký hrozný predsa, no nie?
„Nikto v tom není" myknem ramenami a na čepeľ naberiem ďalší puk, ktorý rovnako ako ten predtým poletí do brány.
„Ako sa volá?" spýta sa a ja mám chuť dostať pukom do hlavu a aspoň na päť minút upandúť do bezvedomia.
