Obaja sa topia vo svojich myšlienkach. Nenachádzajú mier a bojujú so svojimi vnútornými démonmi. Obaja sa snažia nájsť vysoký maják v strede mora, ktorý by im pomohol uniknúť a konečne sa nadýchnuť. Obaja žijú úplne rozdielne životy no napriek tomu...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Doriti všetko ma bolí" zamrnčí mi do ucha Filip už asi stýkrát za deň a ja si neodpustím prevrátenie očami.
Včera si toho totižto v posilke naložil o niečo viac ako mal vo zvyku a doplatil na to. Ráno sa doslova musel vyškriabať z postele a do kúpeľne sa plazil - tak moc ho všetko bolelo. Ja som ho varoval no to by nebol Filip, ktorý sa rád predvádza a dokazuje si že on zvládne čokoľvek.
Aj to zvládol ale za cenu neskutočnej svalovice.
„Tak poď kamarát na ľade to rozkorčuluješ" potľapkám ho po ramenách a vyzvem ho vstal zo striedačky, a išiel na ľadovú plochu kde nás čaká v poradí už piaty tréning pripraveného kempu.
Rovnako ako aj dnes boli všade samí ľudia s fotoaparátmi a mobilmi v rukách. Všetci mali oči na stopkách a čakali aj na tu najmenšiu chybičku aby nás a predovšetkým mňa mohli na internete rozporcovať no mne to bolo jedno. Predsalen oni nie sú tí, ktorých si vybral Montreal. Som to ja. A zatiaľ čo sa oni skrývajú za kamerami a obrazovkami počítačov, ja tu na sebe tvrdo makám.
Či už sa mi podarí prebojovať do prvého tímu alebo nie.
Keď sa k ľadu rozídu aj ostatní chalani rozhodnem sa zobrať si svoju hokejku a nasledovať ich. V momente ako sa nože korčúľ spojili s ľadom zo mňa všetko opadlo. Spravil sme si dve rýchle koliečka na začiatok rovnako ako aj ostatní a následne sa pustili do menších naťahovačiek.
Spoločne s Filipom sme napokon zastavili opodiaľ a rozhodli sa pre spoločnú, krátku rozcvičku.
„Preboha zas tam je ten idiot" ozve sa Filip vedľa mňa a hlavou kývne k jednému z novinárov, ktorého sme obaja neobľubovali.
Bol otravný, doliezavý a jeho otázky sa týkali všetkého len nie hokeja. Typický novinár, ktorý hľadá za všetkým drámu a aby mal o čom písať.
„Dnes sa ťa možno opýta či sa venuješ nejakú športu" neodpustím si a so smiechom sa pozriem na Filipa, ktorý sa začne smiať jak blázon.
„Poviem mu že extreme ironing a aj ho tam jebne," povie cez smiech Filip nezabudajúc sa rozcvičovať a ja sa začnem smiať ešte viac. „nesmej sa lebo začnú hovoriť, že sa lepšie smeješ ako hráš" podpichne ma a ja prevrátim očami.
Mal ale pravdu.
Za tých pár dní čo som tu, o mne média píšu jedna radosť. Som jednoducho všade a verte či nie, vidieť svoju tvár hneď ako otvorím instagram či inú sociálnu sieť nie je dvakrát najpríjemnejšie.
Obzvlášť keď sú tam typické závistlivé komentáre slovákov. No nad nimi sa väčšinou a Filipom len zasmejeme a ideme ďalej.
Slovač sa nezaprie ako sa vraví. Nedoprajú inému ani najmenšiu štipku úspechu.
Hokejkou naberiem puk a začnem si ho miešať a neskôr aj strieľať na bránu. Takto to zopakujem hneď niekoľkokrát a postupne sa ku mne pripojí Kaiden Guhle na opačnej strane ako som ja. Neskôr si puk začneme medzi sebou nahrávať a vždy ho jeden z nás vystrelí na bránu.
