Obaja sa topia vo svojich myšlienkach. Nenachádzajú mier a bojujú so svojimi vnútornými démonmi. Obaja sa snažia nájsť vysoký maják v strede mora, ktorý by im pomohol uniknúť a konečne sa nadýchnuť. Obaja žijú úplne rozdielne životy no napriek tomu...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
„S nikým sa moc nebav a hlavne im neodpovedaj na otázky ohľadom draftu. Ak by si povedal niečo zlé v budúcnosti by sa to mohlo použiť proti tebe. Kľudne sa so všetkými foť a rozprávaj no na otázky týkajúcich sa draftu neodpovedaj"
„Nezabudni sa usmievať"
„O ostatných hráčoch nič nehovor"
„Neignoruj fanúšikov a foť sa s nimi"
„Poprav si to tričko predtým ako vyrazíme"
Všetky úlohy, ktoré som mal splniť hneď ako vyjdem von, mi letel jedným uchom dnu a druhým von. Už celý týždeň nepočujem nič iné len to ako sa mám správať v tom a tom prípade, o tom aby som bol na každého milý a o tom, ako zapôsobiť čo najlepšie.
Všetky úlohy sú mi šumafuk. Som tu aby som si to užil a nie si nastavoval akési pravidlá či niečo obmedzoval. Som dospelý človek a viem čo robím.
Mám avšak pocit, že nemám možnosť sa nadýchnuť a následne aj vydýchnuť. Dopadá na mňa únava z celého tohto roku a všetok ten tlak, ktorý som doteraz úspešne ignoroval sa rozhodol ukázať v silnejšej podobe môjho realizačného tímu a rodiny.
Hlava sa mu točila tak moc, že som mal každú chvíľu pocit, že odpadnem. Dlane sa mi potili a v ušiach mi poslali z toho ako odomňa každý niečo chcem.
Nedokázal som sa poriadne nadýchnuť. Mal som pocit akoby som sa topil.
Mal som pocit, že som bol na toto všetko úplne sám, no nebol som.
Mám pri sebe milujúcu rodinu, ktorá ma podporuje už od úplného začiatku a nenechajú aby sa mi niečo stalo. Nevidia avšak tú druhú stranu tohto bláznivého sveta hokeja. Tu stranu kedy po nociach nemôžem spávať a tú stranu kedy a strácam kontrolu nad sebou samým.
„Rozumiem" prikývnem nakoniec pričom si pretriem tvár rukami a popravim si tričko, ktoré som mal mierne skrčené. Zhlboka sa nadýchnem a aj vydýchnem. Na tvar nasadím úsmev ako by sa nič nedialo a otočím sa na otca s Luciou, ktorý sedia na posteli a čakajú.
„Môžme vyraziť, najskôr pôjdeme na obed a potom sa môžme ísť poprechádzať po meste" ozve sa mama, ktorá vyjde z kúpeľne kde sa upravovala.
Momentálne boli všetci na mojej izbe a každú chvíľu ma zmocňovala panika, že praskne. Nola tu moja rodina aj s tímom a kamerami, ktoré mala na starosti produkcia od NHL.
Mobil, ktorý bol hodený na posteli som schmatol do rúk a bez nejakých zbytočných slov sa pobral s mojou rodinou do ulíc slnečného Montrealu. Realizačný tím išiel pozrieť priestory zajtrajšieho draftu takže aspoň na pár hodín som mal id nich pauzu. Nie že by som si ich práve nevážil to vôbec. No potrebujem si od tohto všetkého na chvíľu oddýchnuť.
