illicit affairs [svk]

ii. hood over your head, keep your eyes down

Londýn, 1878

Cornelia Street bola znova rozozvučaná podpätkami dámy s kapucňou na hlave. No nebola tam jediná, ako si myslela. 

Chlapcove modré oči svietili v tieni ako divoká šelma, ktorá sa chystá zaútočiť na svoju korisť. „Will," sykol Jem. Jeho striebristé vlasy mu padali do čela ako dokonalý vodopád. Will sa otočil, aby našiel Jema s úškrnom pozerajúc sa na neho, a na ženu uprostred uličky. „Sklapni," odsekol potichu, v skutočnosti rád, že na to Jem upozornil. „Ale je celkom pekná," prehodila Christina nenútene, zatiaľ čo si leštila svoje vrhacie hviezdice. Vrhla naňho vyzývavý pohľad a nasledovala Jema. Will sa znova otočil s jedinou myšlienkou v hlave: Ja si ťa ešte nájdem.

Clara za sebou zabuchla dvere a zložila tmavohnedý plášť, snažiac sa spracovať všetko, čo sa v ten večer udialo. Ešte sa chcela stretnúť s Magnusom - no už nie v Pandemóniu. Nemohla. Bolo to príliš nebezpečné.

Ale buďme si k sebe úprimný - Veľkobosoráka Londýna nemohlo byť také ťažké nájsť. Stačí len nájsť najbližšieho Dolnosveťana a spýtať sa. 

Dolnosveťana.

Po dnešných zážitkoch - tipovala, že pani Darková a pani Blacková sú taktiež Dolnosveťanky - to bude trochu ťažšie, ako si myslela. Niežeby mala predsudky voči všetkým, ale je možné, že to bude ťažšie.

✧.*

Pre Tieňolovca sa začínal život v noci, a Christina Branwellová nebola výnimkou. „Takže čo je dnešným problémom?" spýtala sa. „Hniezdo Raumov v centre mesta." odvetil vecne Jem. „Dnes bude poriadna párty," uškrnul sa Will, zatiaľ čo si tľapol s dievčinou.

Obaja - Will a Jem - považovali Christinu za najprijateľnejšieho človeka z celého Inštitútu. V skratke - kto by vymenil ich Christinu za napríklad... Jessamine, hm? Presne tak, nikto. A preto boli také úžasné trio. 

Prikrčili sa za zopár kríkov, ktoré boli vysadené na námestí. Raumovia začali vyliezať zo svojich skrýš. Tím si vymenil pohľady, ktoré jasne signalizovali to, že sú pripravení - a vrhli sa do toho. Christinina hviezdica hravo odsekla démonovo chápadlo, kým do neho Jem zabodával serafskú dýku. Démon s hlasným výkrikom zmizol, rovnako ako všetky, čo sa nejakým spôsobom stýkali s čepeľou anjelskej zbrane.

Nepotrvalo ani chvíľu, kým zničili celé hniezdo. Boli silný tím - parabatai a jedna z najlepších Tieňolovcov londýnskej Konkláve. Nebolo pre ňu ťažké sa vyšplhať až na vrchol - milovala chaos a svoj domov už v nízkom veku našla v boji.

A taká ako Tieňolovkyňa mala byť. 

✧.*

„Stále rozmýšľaš nad tým dievčaťom?" spýtal sa Jem svojho parabataia. Ten prikývol. „A rozmýšľaš ako sa s ňou môžeš znova stretnúť." Will rozhodil rukami. „Načo ti to je dobré? Si môj parabatai, aj tak mi môžeš čítať myšlienky." Jem sa zasmial. 

„Možno by si sa mal spýtať Magnusa - ten pozná každého." navrhol striebristovlasý chlapec. „Zajtra za ním pôjdem, ale pochybujem, že ma pustí dnu." odvetil. „Už má z nás poriadne nervy, vieš? Možno by som ho mal nechať chvíľu na pokoji, až mu bude divné, že za ním nikto toľko neprišiel." zaškeril sa Will.

Christina vedela, že Will tej dievčine raz aj tak zlomí srdce. Tak to proste u neho chodilo. Ale keby urobil výnimku... aspoň raz. Každý, kto sa naňho pozrel poriadne, videl, že potrebuje niekoho, kto pri ňom bude stáť v dobrom i v zlom, niekoho, komu nebude prekážať.

Keď bola malá, bolo tu isté obdobie, keď sa jej páčil. No to všetko je teraz preč. A v skutočnosti bola rada, že ostali najlepší priatelia - hoci tento nechutný žart pre ňu nikdy nebude vtipný:

Keď mali štrnásť, snažila sa nejakým spôsobom zaujať jeho pozornosť - maľovala sa (odvtedy jej ostal zlozvyk zakaždým zo sebou nosiť rúž), ba dokonca poprosila Jessie, aby s ňou išla nakupovať (doteraz si uvedomuje, že to bola životná chyba). Pri tej spomienke ju striaslo.

✧.*