illicit affairs [svk]

v. take the road less traveled by

Féria, 1878

Férka si odpila z čučoriedkovej šťavy, pozorne sledujúc hostí na večierku princa Adaona. Veľmi dobre vedela, že by nemala chodievať na Nesílijský dvor, ale bolo to jediné miesto, kde sa cítila... doma. Smrteľníci sa nechávali balamutiť vyhýbavým férom, rarášky poskakovali v kruhu uprostred tanečného parketu.

Mysľou sa však stále vracala k obyčajnej z Pandemónia. Bolo na nej niečo neobvyklé. Jediný oblak čarov, čo nedokázala prekuknúť. Niečo, čo nikdy nepoznala.

✧.*

„Ja ťa zabijem, Will!" 

Vzduch v jedálni londýnskeho Inštitútu preťal výkrik Jessamine Lovelaceovej. Niekde od schodov sa ozval hysterický smiech. „Ešte raz mi vymeníš čokoládové mydlo za stvrdnutý konský hnoj, si mŕtvy, rozumieš?" kričala za ním. Christina sa nemohla ubrániť úsmevu. To ho nemohlo napadnúť nič iné?  pomyslela si. 

Jem len s úsmevom pokrútil hlavou. Pomáhal Tesse v knižnici s hľadaním knihy, ktorú dievčina označila ako Povesť dvoch sídelných miest. Vedel, že Will ju raz čítal, a niekde tu predsa musí byť, no do knižnice chodieval zriedkavo a nemal ani potuchy, kde by mohla byť.

Christina sedela na pohovke pri krbe, zatiaľ čo čítala Annu Kareninu. Vyšla len prednedávnom, a keď bola v kníhkupectve naposledy, nikde ju nemali. Ako vždy, zašla za Magnusom, a ten ju - samozrejme - mal. Nič ťažké.

„Christina?" Ryšavka zdvihla hlavu a pozrela na Jema, ktorý stál na rebríku, prehľadávajúc police. „Si si istá, že nemáš ani potuchy, kde by tá kniha mohla byť?" spýtal sa. „Presne tak." odvetila s úsmevom. Samozrejme vedela, kde je. 

No niekedy sa človek musí potrápiť.

Zapozerala sa do plameňov v krbe. Také nádherné, a predsa vedeli všetko do minúty zničiť. Femme fatale. Krása osudu. Veľa ľudí Christinu často prirovnávalo k ohňu - krásna a očarujúca, až dokým sa jej človek prestane báť. Potom mu ukáže, prečo by sa mal.

Ako ten upír - myslel si, že sa s ňou len tak rozíde a môže o tom pri pohári nejakej kvalitnej krvi rozprávať jeho kamošom. Christina naňho pustila Willa, a nuž... Chudák upír skončil so zlomenou rukou a musím podotknúť, že už dávno nevidel svojho služobníka.

Zavrela  knihu a pobrala sa vonku - po lesnej ceste, ktorú nikto nikdy nevidel.

✧.*

Drahá Delilah,

našla som ho. Našla som Veľkobosoráka Londýna. Stretnutie nedopadlo veľmi podľa očakávania, ale našla som ho. A to je dôležité. Mal pekného spoločníka - Willa Herondalea. Očarujúci muž, hoci väčšinu času pôsobil trochu zmätene.

A mal prečo. Omylom, podotýkam omylom, sme sa stali svedkami rozchodu pána Banea a istej peknej (a namyslenej) upírky. Camille Belcourtová, tuším. Dúfam, že sa máš dobre - lepšie, ako keď som Ťa naposledy videla. Sľúb mi, že sa máš dobre.

Aké to je v  New Yorku? Počula som, že sirotinec Elizabeth Hamiltonovej stále funguje. Chudinka, smrť manžela ju musela dosť zobrať. Kto po nej sirotinec prebral?

Tu v Londýne stále - prekvapujúco - prší. Mám pocit, že ak budem chodiť po vonku dlhšie, splesnivejú mi kosti, a čoskoro splesniviem celá. Nepríjemné pomyslenie. Stále žiadne známky o Temných sestrách. Aspoň zatiaľ. Dúfam, že sa tak skoro znova neukážu.

Prednedávnom som stretla istú férku - volá sa Hyacinth - pozná všetky druhy vína. Asi by som ju mala zoznámiť s Magnusom Baneom. Nerozprávali by sa o ničom inom, ako o Dom Pérignone. 

Viac Ti už bohužiaľ napísať nestíham - ponáhľam sa na jedno dôležité stretnutie.

S láskou,

- Clara