Pieces of a dream [HP Fanfiction]

10. Strašidelná búrka

Keď Altair dorazila na Astronomickú vežu, Remus tam už bol. Mal pripravené všetky učebnice a zošity, o ktoré ho požiadala. „Tak pripravená na doučovanie?" spýtal sa jej, keď už zbadal. 

Usmiala sa a sadla si na schodíky k nemu. „Áno," prikývla, „som rada, že si sa podujal mi pomôcť."

„Povedal som ti, že ti rád pomôžem, ak to bude v mojich silách. Ale povieš mi prečo sa usiluješ o výbornú z Transfigurácie?"

„Pretože nechcem sklamať profesorku McGonagallovú," odvetila mu Altair, ale nepozrela sa mu do očí. 

„A smiem vedieť prečo?" všimol si toho Remus a bol zvedavý na odpoveď.

„Pretože ona o tomto vie," rozprávala mu, „vie, že sem chodím, hoci je to zakázané. Že sledujem svoje hviezdy a že sa priatelím s tebou. Vieš v ten večer, čo si sa vrátil, no po splne, keď som to celé zistila? Tak to ona zariadila tú tvoju obchôdzku so mnou. Pôvodne si mal mať voľno a ja obchôdzku s Regulusom."

„To som nevedel."

„Vtedy mi povedala, že o tomto všetkom vie, ale že podľa nej nerobím nič zlé, aby mi strhávala body. Ona je správna žena aj profesorka a ja ju nechcem sklamať. Doteraz som ju nemala rada, ale urobila pre mňa viac ako Slughorn, ktorý je riaditeľom mojej fakulty," vysvetľovala mu.

„Už tomu dokonale rozumiem," usmial sa na ňu Remus. „Uvidíš, dostaneš výbornú a McGonagallová bude rada."

„Ďakujem, Remus, vedela som, že ty mi určite pomôžeš," opätovala mu úsmev a pustili sa do učenia. 

Asi po hodine, vybral Remus škatuľku Fazuliek každej chuti. „Dáš si?" spýtal sa jej, keď si nasypal za plnú hrsť. 

„Ja neviem," pokrútila hlavou. „Nikdy som ich nejedla a hovorí sa, že môžeš natrafiť na hocičo."

„Počkaj, ako to, že si ich nikdy nejedla?" zarazil sa Remus. „Áno, je to pravda, že natrafíš aj na hrozné veci ako napríklad na špenát, ktorý fakt nemám rád, ale často nájdeš čokoládu, pomaranč, citrón a samé super chute."

„Remus," pousmiala sa, „pozri z akej rodiny som, myslíš si, že u nás sa bežne na oslavách jedia Fazuľky každej chuti."

„Sirius ich miluje. Tieto som vzal jemu," nerozumel tomu Remus.

„Ešte stále si nepostrehol rozdiel medzi Siriusom a mnou?" spýtala sa ho.

„Po pravde nie, podľa mňa medzi vami nie je rozdiel," odvetil jej Remus, „možno býval, navonok, ale teraz, nie nepostrehol som ho. Obaja ste skvelí priatelia, obaja sa dobre učíte, obaja ste iní, ako si ľudia myslia."

„Nehovor to už viac," pokrútila hlavou. Vstala zo schodov a pobrala sa k zábradliu. Zadívala sa von na nočnú oblohu, na žiariace hviezdy, aby sa upokojila a aby dokázala rozprávať sa s ním ďalej a neutiekla s plačom.