Pieces of a dream [HP Fanfiction]

20. Prichádzajú temné časy

Čas bol neúprosný. Veľmi rýchlo prišiel Nový Rok a s ním aj polročné skúšky, na ktoré sa museli všetci pripravovať. Altair síce nezabudla na Vianočný ples a na tanec s Remusom, ale posledné dni sa videli čoraz menej. Remus sa okrem polročných skúšok pripravoval aj na MLOKy a mal toho naozaj veľa.

Trápilo ju, ako málo sa vidia, ale vedela, že to je kvôli skúškam. Väčšinu času trávil v knižnici a ona tiež. Sedela kúsok ďalej v ruke mala nejakú knihu a sledovala ho, ako sa učí. Niekedy si ju všimol a niekedy bol taký ponorený do štúdia, že nie. Nevadilo jej to. Stačilo, že je blízko pri ňom.

Aj Siriusa zahnali MLOKy do úzadia a začal sa poctivo pripravovať spoločne s Jamesom. Zvyčajne zavítali do knižnice len z dôvodu, aby požiadali Remusa, alebo Lily, aby im požičali nejaké poznámky, z ktorých sa momentálne neučia. Keďže boli obaja veľmi hluční (Sirius klasicky ako vždy a James presviedčal Lily, aby si dala na chvíľku pauzu a zašla s ním niekede, kde budú sami), madam Pinceová, knihovníčka ich mile rada vyhodila vždy, keď to bolo možné z priestorov knižnice.

„Ešte raz, Black a Potter a poviem to profesorke McGonagallovej, nech vám obom dá poriadne veľký trest!" hnevala sa stará knihovníčka.

„Myslíte si, že nám by ešte nejaké tresty pomohli, drahá madam Pinceová?" spýtal sa jej pobavene Sirius. „Poznáte nás sedem rokov a za chvíľku končíme a budete mať od nás navždy pokoj."

„Vďaka Merlinovi, že konečne končíte!" odvrkla mu knihovníčka.

„Poď, James,strácame tu čas," potiahol ho Sirius za habit a potom sa obaja vyparili.

Altair sa smiala schovaná za knižkou a všimla si, že aj Remusovi a Lily sa pohráva úsmev na tvári. Lily to po pár minútach vzdala a odišla (zrejme využiť Jamesovú ponuku). Knižnica sa začala pomaly vyprázdňovať a keď nebolo na okolí nikoho, koho by mohla Altair poznať, prisadla si k Remusovi.

„Ahoj, ty môj pilný študent," žmurkla na neho.

„O čom je tá kniha?" spýtal sa jej Remus a ukázal na knihu, ktorú držala v ruke.

„Ja," pozrela sa na knihu. Veštecké metódy madam Agnes. „Hm, ja neviem, Remus," rozosmiala. „Ale viem, čo všetko si robil za posledné tri hodiny."

„Si zlatá," usmial sa na ňu.

„Nemáme na seba skoro vôbec čas," šepla.

„Prepáč," ospravelnil sa jej.

„To nič, ja to chápem, musíš sa učiť," riekla mu.

„Budúci víkend je Rokville," spomenul si Remus, „celkom náhodou by sme sa tam mohli stretnúť, čo povieš?"

„Ešte, že sa kamarátiš so Siriusom a nebude to vyzerať divne," zasmiala sa. „Už pôjdem, keby niekto náhodou niečo. Prosím ťa, neostaň tu spať."

„To by som ani nemohol. Madam Pinceová má dnes veľmi zlú náladu, takže predpokladám, že ma vyhodí desať minút pred záverečnou," odvetil jej.

„Uvidíme sa zajtra," jemne sa dotkla jeho ruky a potom sa postavila.

„Bude sa mi o tebe snívať," šepol jej.

„Vážne?" žmurkla na neho Altair. „Idem ešte zaniesť tú knihu do regálu," vzala knihu Veštenia do ruky a potom hľadala regál, kde ju vzala.

Bol celkom vzadu, kde už nebolo ani živej a ani mŕtvej duše. Vložila knihu tam, kde ju vzala a keď sa otočila, ocitla sa v jeho náručí a už ju vášnivo bozkával.