Najprv ma len bolelo hrdlo,
Vmiesila sa medzi nás vášeň.
Nepovedala som to radšej mame.
..až sa z toho vykľul kašeľ.
Trvá to už týždne.
Z vášne zostal spomienky okamih.
Týždne kašlem
a týždne plávam medzi fotkami.
Kašlem na všetko.
Na školu, na rodinu, na teba.
Na všetko, na čo sa kašľať dá.
Kašlem a ty to nevieš vstrebať.
A kašle na mňa Ježiš.
Kašle aj Alah a Budha.
Višnu. A dokonca aj Šiva.
Kašlú na mňa zaživa.
Nakoniec to mame došlo
a dala mi kalcium.
Potom stoptusin.
A nakoniec ditustat.
Vravím jej: "Nevyliečiš ho, nedá sa."
Kašeľ pri mne neprestal stáť.
Ubehol čas,
stratili sa týždne,
vášeň zostala živá v spomienkach.
Spomienka čiernobiela a zo sterea čierne noty.
Nedôjde ti, že ako prvý si ma okašľal práve ty.
Tak to na svete s kašľom chodí,
raz ťa okašlú a prejde to na teba.
Nemôžeš si vybrať.
A keď to na teba prejde, kašľu sa nezbavíš.
Kašeľ? Nie ďakujem, na to sa môžem rovno vysrať.
ESTÁS LEYENDO
Water under the bridge
PoesíaPoznám jedno miesto. Nachádza sa tam, kde sa nestrieda deň s nocou. Je tam len tma. Kedysi som na tom mieste bola a bolo mi úzko. Teraz už som ale inde a to miesto a všetko s ním spojené vzala voda ďaleko, ďaleko za hory.
