Zložitá láska

1.Kapitola

Volám sa Stella Jones a bývam v New Yorku s rodinou. (Mama Otec a ja.) Mám 19 rokov takže už len jeden rok a pôjdem na vysokú. Som milá a nebojactna. Mám dobru náladu už len vďaka hudbe lebo väčšinu času som sama a keď mám dobrú náladu tak mi ju musia pokaziť rodičia s hádkami. Hádajú sa každý druhý deň a mne to pekne lezie na nervy. Rada počúvam AC DC. A niekedy aj celosvetové čo chodia v rádiách.

Zobudila som sa kvôli hádke rodičov. Už ani neviem že či im takto môžem vravieť. Dneska to bolo hlasité a ja som si len pustila hudbu a zavrela oči, stále som počula ich hlasy ale nepočula som o čom sa hádali, chcela som to vedieť tak som si dala dole sluchátka a prišla viac ku dverám:

(Jej izba.)

A pritiskla som ucho ku dverám. Počúvala som a keď som pochopila o čom sa rozprávajú cítila som bolesť v srdci, slza pomaly padala dole až na zem, po nej nasledovali ďalšie.

"Ona tuna nemôže zostať! Už je dospelá a len nám bere peniaze!" Kričal na mamu otec.

"Spamätaj sa! Je to tvoja dcéra!"

"Nie! Je to dcéra tvojho kamoša!"

"Ale ty si sa o ňu staral celý jej život! Neopustiš ju len tak!?"

"Mne je jedno čo a ňou bude! Tak či tak nikdy som ju nemal rád. Hnusila sa mi!"

"Ale-"

"Zajtra odíde alebo ju vyhodim na ulicu a už nikdy nepríde sto metrov bližšie ku tomu bytu."

"To nemôžeš."

"Ale môžem je to môj byt pamätáš?"

"Snažiš jej celý život."

"Ako ty mne?"

"A čo ja?"

"Ty tu môžeš zostať, budeme mať dieťa a budeme nádherná rodina." Moje nohy ma neuniesli a spadla som na zem, zvlikala som, plakala. Po pár minútach som si začala baliť veci a keď som mala išla som do postele, sadla som si do kĺbka a nechala mojim slzám voľný priechod. Po pár minútach prišla matka a ja som sa na ňu pozrela, keď ma uvidela prišla ku mne a objala ma. Dala som si hlavu na jej rameno.

"Pôjdeš bývať ku Dastinovy. Dokim niečo nevymyslim."

"Už mám zabalené veci." Povedala som a ona sa na mňa pozrela.

"Počúvaj, bude ti tam lepšie ako tu, nemusíš plakať kvôli otcovi a pravdou je že si jeho dcéra aj keby adoptovana to nevadí."

"Mhm"

"Ideme? Pôjdeš na lietadlo a to tá donesie do Londýna a tam budeš chodiť na školu ako on."

"Dobre." Zobrala som si kufre a nasadli sme do auta. Odviedla ma ku lietadlu a nastúpila som na svoje miesto. Počúvala som metal a pomalí zaspávala, keď som zaspala zobudila ma letuška. Zobrala som si kufre a vyšla som z lietadla, uvidela som Justina a jeho rodinu. Hneď ku mne pribehol a objal ma, ja som mu objatie opätovala a usmiala sa.
"Chýbal si mi bratranec."

"Aj ty mne." Usmial sa a išli sme do auta. Keď sme prišli ku jeho domu ukázal mi jeho izbu a hneď pri jeho bola moja, dala som si tam veci a poukazoval mi celý dom. Hovoril o svojich kamošov, láske, klubu do ktorého chodí... Ja som ho len počúvala a potom povedal.

"Keby si potrebovala oporu som tu." Usmiala som sa a išla som do svojej izby.

Bol tam ešte stôl. Išla som si ľahnúť a vôbec sa to tu nezmenilo, trochu som ležala a potom som sa išla najesť a prišli tu ďalšie deti. Asi to boli Dustinovy kamoši. Lucas a Mike, bola tu aj Erika.

"Ahojte." Zakývala som im a ony sa usmiali.

"Ty si Stella?"

"Ano. Stella Jones." Trochu som sa poklonila a Mike sa usmial.

"Dobre, ideš s nami? A prečo si tu?" Pýtal sa Lucas.

"Dobre a nemôžem íst ku môjmu bratrancovy?"

"Pripomína mi Eddiho." Pošepkal Mike ale aj ja som ho počula.

"Nevieš šepkať a kto je Eddie?" Vyzvedala som.

"Nerieš." Usmial sa povedal Lucas.

"Dobre... Idem si ľahnúť mala som ťažký deň." Usmiala som sa aj keď som nemala na to náladu a išla som preč. Oni mi zakývali a išla som naspäť do svojej izby, ľahla som si na posteľ a počúvala hudbu, a pozerala blbosti na Pintereste. Potom som už len išla spať. Netrvalo to dlho dokim som zaspala.

Prvá kapitola je tu. Bude to mať okolo 10 kapitol.
Čaute na ďalšej Kapče 👋👋👋.

Táto kapča má 723 slov.