Náhle som sa zastavila a Tristan sa otočil tvárou ku mne. Vyzeral na okamih šokovane, keď som mu položila na jeho široké ramená ruky. Váhavo som sa naklonila. Horúci dych ovieval moju tvár, keď som sa perami otrela o jeho. Moje riasy sa od vzrušenia trepotali. Trošku som sa odtiahla, ale výraz jeho tváre som nedokázala prečítať. Znova som sa pomaly naklonila a čakala. Veľké dlane položil na moje boky, keď sa ku mne priblížila jeho tvár. Nosom sa otrel o môj testujúc, či by som sa odtiahla. Keď som sa odtiahla, moje oči boli stále zatvorené, vychutnávajúc si jeho dotyk.
Až úškrn napokon prelomil jeho mlčanie a nič nehovoriaci výraz.
"Mala by si si na seba dávať väčší pozor," poradil mi, no skôr som mala pocit, akoby ma karhal.
"Toto vôbec nie je miesto pre ... bezbranné, malé ... no proste pre teba " keď sa jeho úškrn ešte prehĺbil, postrehla som v ňom čosi, čo som nedokázala identifikovať, no neupokojovalo ma to. Zamračila som sa. O áno, prepáč nepostrehla som to.
"Nie som malá a nie som bezbranná," začala som sa brániť, hoci podľa jeho výrazu, si o tom aj tak myslel svoje.
"Iste," prikývol. "mala si to plne pod kontrolou, to si mi chcela povedať. Samozrejme, typická žena, ste naivné, nikdy si nepriznáte že je niečo nad vaše sily," jeho čierne oči sa do mňa zabodávali ako dve nabrúsené ostria nožov. Mal tak uhrančivý a intenzívny pohľad, že skutočne by som sa pred ním najredšej skryla. Cítila som sa pred ním ako keď som mala šesť a mama ma hrešila, že som liezla napriek jej zákazu na strom a spadla som.
"Ktovie či by si vybral toalety alebo ..."
"Aj keby sa tak stalo. Je to môj problém a nie tvoj," vyštekla som na neho, jediné, čo som z toho krátkeho rozhovoru postrehla bolo, že je to arogantný idiot, ktorý si o sebe moc myslí.
Nervózne si zašiel rukou do vlasov a vzdychol. ,, Neublížil ti?" spýtal sa. V jeho tvári nebolo cítiť sarkazmus, skôr naopak bol ustarostený. Pokrútila som hlavou. Predstava ako sa ma ten chlap dotýka mi zmáča oči slzami, ale snažím sa ich potlačiť.
,, Vypadnime ," áno, to bolo to čo som mala práve teraz v pláne.
Tristan ma znova schmatol za ruku. Rýchlo sme sa dostali cez prepotené ovzdušie na tanečnom parkete ku prázdnemu boxu vzadu. Sotva som mala čas zobrať si kabelku, keď ma znova schmatol za ruku.
,,Poď, ideme ku mne." žmurkol. Prečo som súhlasila ? Vlastne ja som nesúhlasila, mňa sa na názor nikto nepýtal.
Zatiaľ čo ma schodmi viedol ku dverám, prehodil cez moje rameno jeho silnú ruku. Hrudník sa mi rýchlo nadvihol hore a dole zo strachu, ktorý ma upozorňoval na to, že budem s Tristanom úplne sama. V jeho byte. Po tom všetkom čo sa pred chvíľou odohralo. Rýchlo odomkol predné dvere a otvoril ich. Vstúpil dnu vložil kartu do senzora a v chodbe sa rozsvietilo.
,,Vieš, môžeš ísť dovnútra." uškrnul sa.
Zhlboka som sa nadýchla, než som vstúpila do bytu. Na moment položil hlavu na moje rameno, keď ma jeho plné pery pobozkali na zátylok. V bruchu sa mi rozlialo teplo od miesta, kde sa ma dotkli jeho pery , po celom chrbte až nadol. Zachvela som sa a horúci dych sa dotýkal mojej kože, než sa odtiahol.
,, Prečo si to spravil? " moje ústa neboli schopné dať dokopy nejaké slová.
,, Postačilo by mi aj slovko ďakujem." Pobavene sa na mňa usmial.
Ustúpila som dozadu, aby som vzdialenosť medzi nami zväčšila. Tristan naklonil hlavu trošku nabok a čakajúc kým znovu prehovorím na mňa upieral zrak.
Teraz, keď som s Tristanom osamela, cítila som sa neistá. Nevedela som, čo mám robiť. Mala by som mu poďakovať, to je jasné.
,,Ďakujem ti... " povedala som potichu.
Vedel presne o čom hovorím. Sklonila som hlavu a zrazu sa pre mňa moje topánky stali veľmi zaujímavé. Dych sa mi zasekol v krku, keď som zacítila, že sa ku mne priblížil. Naklonil sa a jeho kučery ma šteklili, keď priblížil svoje plné pery k môjmu uchu.
,,Urobil by som to znovu." zašepkal chrapľavým hlasom.
Menšou rukou na rozdiel od neho som zovrela jeho prsty a palcami prešla po hánkach. Prekvapilo ma, keď sa pod mojim dotykom odtiahol a prešiel okolo mňa cez chodbu. Zvuk tečúcej vody vyplnil ticho a ja som tam zostala a bolo len na mne ho nájsť. Tristanov apartmán bol uprataný.
,, Tristan?" Vstúpila som do kuchyne a pohľad mi padol na Tristanov chrbát, keď strčil ruku pod studenú vodu. Otočil sa na mňa a pozeral, zatiaľ čo som stála medzi dverami.
Nervózne som sa hrala so svojimi prstami, keď sa otočil späť. Svaly na ramenách mu vystúpili pri otočení kohútiku, aby zastavil tečúcu vodu. Schmatol utierku a priložil ju na zranenú ruku, aby si ju vysušil.
Tristan sa oprel o pult a upieral na mňa svoje oči, zadržiavajúc úsmev. Mykol hlavou na bok, čím mi naznačil, aby som podišla dopredu.
,,Poď sem."
Pomaly som prešla na druhú stranu kuchyne a preložila ruky na prsia. Zastavila som sa pár metrov od neho.
,,Môžeš si vziať moju posteľ."
Pozrela som mu do očí, ktoré na mňa upierali pohľad bez akejkoľvek emócie. Odkašľala som si a odstránila si neposlušné pramene vlasov z očí.
Moje srdce sa pri jeho slovách rozbúchalo. Nechcela som zostať v jeho spálni.
,,Nie... nie, to je v poriadku. Budem spať na gauči." vykoktala som. Mykla som sebou, keď ku mne Tristan prudko vykročil. Jeho vysoká postava sa nado mnou týčila, keď som sa pozrela hore. Kučeravé vlasy mu padali do očí, než si ich odhrnul.
,, Tristan prečo som tu ? ,,
Zamrzla som na mieste, keď som ho pozorovala ako kráča ku zásuvkám, vyťahuje oblečenie a podáva mi ho, aby som si ho obliekla.
,, Na obleč si toto." Váhavo som vzala z jeho ruky tričko a šortky a trochu sa od neho odtiahla. Tristan mlčal. Jednoducho odišiel a zatvoril za sebou dvere.
Očami som skúmala miestnosť. Sadla som si na veľkú manželskú posteľ a z úst mi vyšiel povzdych. V rohu bola gitara.
Vyzula som sa z topánok, vyzliekla zo šiat a rýchlo si natiahla šortky. Top som si pretiahla cez hlavu a práve keď som si natiahla jeho tričko, dvere sa znova otvorili. Tristanove čokoládové kukadlá si premeriavali moje telo a na perách sa mu vytvoril úškrn, keď sa oprel o zárubne a prekrížil ruky na prsiach.
,,Hmmm, v mojom oblečení vyzeráš dobre."
Na jeho poznámku som neodpovedala a išla som si rovno lahnúť. Hneď ako som si lahla som aj zaspala.
Ráno som sa prebudila v cudzej posteli. Vlastne Tristanovej. Čo sa to včera pre Boha dialo? Bol to len sen, určite to bol len sen, sama som sa márne pokúšala presvedčiť svoje podvedomie, no žiaľ márne.
Rýchlo som sa obliekla , napísala Tristanovi odkaz a vybrala sa domov. Už som mala tých zážitkov až až . Musím si trochu usporiadať myšlienky.
