Trhla som sebou, keď sa ma znovu dotkol. Čo do riti sa to v tomto svete deje? Bola som od mojich priateľov nie viac ako päť minút a teraz som sa nachádzala v prítomnosti človeka, ktorý rozmýšľal pravdepodobne len nad jednou vecou.
Strach vo mne začal kulminovať. Čo teraz? Cítila som ako sa jeho hruď zatriasla, keď sa zasmial. Jeho mäsité pery sa priblížili opäť k môjmu uchu.
,,Zabavíme sa, bude sa ti to páčiť."
Zachvela som sa pri jeho slovách. Ten muž ma desil, ale tentoraz môj strach spôsobil, že som sa zahnala. Adrenalín! Trošku sa stiahol tesne predtým, než prišla moja ruka do kontaktu s jeho tvárou. Pravdepodobne to nečakal, súdiac z hnevu, ktorý sa rozliehal po jeho napnutých rysoch. Jeho ľavá polovica tváre bola trošku ružovejšia, keď agresívne zovrel moje predlaktia.
,,Pusti ma !" vzpierala som sa jeho tesnému objatiu. Vykríkla som, keď ma prudko potiahol cez zadné dvere hneď za ním. Zaryla som sa pätami do zeme, zatiaľ čo sa ma pokúšal odtiahnuť niekam preč.
Objal ma okolo pliec a pritisol si ma k sebe bližšie. V nohách som cítila slabosť , ruky som držala pri tele.
,,Nerob to ťažšie a nevspieraj sa." odpľul.
+++++++
Tancoval som so Serenay. Stále niečo hovorila, no nepočúval som ju. Arsyn bola nádherná . Prekrásne sa usmievala, priam žiarila.
,, Tristan! Už zase ma nepočúvaš !" zúrila Serenay.
,, Iba som sa zamyslel. Chcela si niečo?" odpovedal som jej nenútene.
Stále som jedným okom pozoroval Arsyn.
,, Pýtala som sa ťa čo máš v pláne."
,, Ospravedlníš ma na chvíľu?" opýtal som sa.
Serenay pretočila oči v stĺp ale nakoniec prikývla. Zamieril som k boxom , no ona tam už nebola. Videl som ako odchádzala v sprievode nejakého chalana. Vybral som sa za nimi. Sám som nevedel, prečo to robím. Prišiel som tam v hodine dvanástej. Musel som tomu zabrániť. Ten bastard sa pokúšal ...
+++++++
,,Čo to do riti robíš?" ozvalo sa zavrčanie.
Mužov dotyk sa z môjho tela stiahol a dych ktorý som zadržiavala mi vyšiel z úst.
,,Len sa trochu hráme." zasmial sa.
,,Nie s ňou." pristúpil bližšie.
Tristan? Mohla som povedať, že bol naštvaný ? Vďaka jeho zatínajúcim pästiam a ztuhnutej čeľusti. Jeho čokoládové oči tmavli, keď sa na mňa pozrel, natiahol ku mne ruku. Prešla som pohľadom po jeho natiahnutej končatine až ku tvári. Rýchlo som prijala jeho gesto a moje telo sa nepríjemne obtrelo o toho muža, keď ma Tristan priťahoval k sebe. Skryla som sa za jeho vysokú postavu, zatiaľ čo on predo mnou ochraňujúco stál a ja som vykúkala spoza jeho tela. Moje prsty boli zúfalo zaryté v tkanine trička, pretože som sa až príliš bála pustiť ho.
,,Nebuď taká, zlato. Myslel som, že nám bolo fajn." Chlapík má očividne odliošnú predstavu o tom, čo je fajn. No toto rozhodne fajn nebolo. Počula som ako k nám prišiel a Tristan stál pevne na svojom mieste.
,,Choď dovnútra." prehovoril Tristan, stále chrbtom ku mne. Moje prsty však stále pevne zvierali jeho tričko. Bol taký odhodlaný. Otočil sa a jeho oči sa pokúšali nadviazať kontakt s tými mojimi. Postrehla som v nich zlosť až blezky.
,,Hneď."
Poslúchla som ho a kráčala chodbou . Zastavila som a obzrela sa. Bolo ťažké rozoznať ich hlasy, ale zrazu som pochopila, čo sa deje, keď Tristanova päsť udrela tvár toho muža a jeho telo sa zosunulo popri múre. Prvý úder som s radosťou ocenila no pri jednom úderi to nezostalo.
Tristan neváhal a kopol ho do brucha, zatiaľ čo muž zvíjal bolesťou.
Zalapala som po dychu, keď sa Tristan skláňal nad ťažko zraneným mužom. Jeho zovretá päsť opakovane udierala .
Nemohla som sa na to už dlhšie pozerať. Tristan sa ho chystal zabiť a bola som si celkom istá, že on ho nezastaví.
Bežala som rýchlo naspäť ku nim. Moje srdce prudko bilo, keď som pevne zovrela Tristanove ramená a zúfalo sa ho od neho snažila odtiahnuť. Ale ním to ani nepohlo.
,, Tristan, Tristan prestaň ! Zabiješ ho" No bol nezastavitelný. Do úlohy superhrdinu sa vžil až moc dobre. Jeho ruky sa natiahla na ďalší úder, zatiaľ čo sa moje ruky obmotali okolo jeho napätých svalov.
Bola som nútená pustiť jeho ruku, keď sa odtiahla od mojej a znovu ho udrel. Oči sa mi rozšírili, keď som sledovala ako z neho vytĺka život. Začala som prepadať panike. Ak niečo neurobím, budem predvolaná ako svedok vraždy. No čo ak nie je superhrdina ale naopak, čo ak je práve on ten, od ktorého by som sa mala držať čo najďalej?
Rozplakala som sa a zúfalo som ho prosila. Tristanova hlava sa ku mne rýchlo obrátila, čo spôsobilo, že mu do očí padli kučery. Odstrčil ich a pozrel sa na mňa. Mala som jeho pozornosť.
,, Prosím, " naznačila som perami.
" Vypadni," varoval ho a jeho slová boli tak chladné, že by som sa aj ja teraz najradšej schovala do nejakej nory, hlavne mimo jeho dosahu. V tejto chvíli som vážne nevedela koho spoločnosť si vybrať skôr.
,, Nabudúce si rozmysli, že na hranie slúžia veci a nie ženy. Lebo nabudúce tu už nebude nikto, kto ťa zachráni a pôjdeš tam kam patríš. O to sa postarám a teraz vypadni. " Otočil sa a upaľoval tak rýchlo, ako len mohol.
Ťahal ma po chodbe ku zadným dverám klubu. Kráčali sme po slabo osvetlenej chodbe, kde boli toalety. V hlave sa mi stale premietalo to, čo sa práve stalo. Mohla som byť vážne až taká hlúpa?
