Odomkla som dvere vyzula som sa a namierila som si to rovno do kúpeľne. V tom mi zazvonil mobil. Neznáme číslo. O mne je známe, že neznáme čísla z princípu nezdvíham. Niesom totiž zvedavá na krpatých puberťákov, ktorý si z nudy krátia chvíľky tým, že volajú neznámim ľuďom a robia si z nich srandu. Už som to zažila ďakujem neprosím. Neviem prečo, ale tento raz som spravila výnimku a zdvihla som to, dúfam, že toho nebudem ľutovať.
,,Prosím" - na druhej strane zostalo ticho, no potom sa ozval hlas
,,Arsyn tu Tristan o pól hodinu ťa budem čakať v lobby."
,, Nebudem sa pýtať odkiaľ máš moje číslo, to by bolo asi zbytočné. Dobre teda a kam pôjdeme, aby som vedela čo si mám obliecť."
,, Mohli by sme ísť na pláž a potom... " - chvíľu nastalo ticho- ,,na večeru. "
Asi sa bál mojej odpovede, lebo jeho hlas neznel ako obvikle.
,, Budem tam."
Rýchlo som ho zrušila a vybrala som sa rovno do mojej izby, presnejšie do šatníka. Hľadala som v ňom niečo vhodné na pláž a zároveň aj na večeru. Vybrala som si overal v kráľovskej modrej a k nemu remienkove sandálky od Manola do ruky som si vzala ešte clutch do ktorej som nahádzala všetko potrebné a mohla som vyraziť.
Ako mám vo zvyku meškala som. Keď som vychádzala z výťahu Tristan tam na mňa už čakal. Bol štýlový ako vždy. Mal na sebe mal béžovú Burberry košeľu a slimky. Keď ma uvidel vychádzať z výťahu usmial sa a ja som sa usmiala tiež.
,,Ahoj poď so mnou."
Pozdravil ma a načiahol ruku mojim smerom. Chytila som ho a on ma odviedol až k autu. Corveta. Ako gentleman mi otvoril dvere a ja som sa poslušne usadila na miesto spolujazdca. Sledovala som ho ako nastupuje do auta.
Pristihla som ho ako mi dlhšie pokukuje po nohách. Asi si všimol, že som ho pristihla tak sa otočil. Na pláži Tristan zaparkoval. Vystúpila som a bola som milo prekvapená.
,, Tu som ešte nebola. Je tu pekne."
,, V to som dúfal."
Vyzula som si svoje topánky a vzala ich do ruky. Tristan urobil to isté. Prišiel ku mne a chytil ma za ruku. Nechala som sa ním viesť. Kráčali sme spoločne ruka v ruke po pláži a rozprávali sa. Ja somu o sebe povedala dosť. Ešte nikomu som toho toľko nepovedala ako jemu, iba ak môjmu internetovému kamarátovi , ale toho nepoznám osobne.
Zhodli sme sa na viacerých veciach od štýlu hudby až po jedlo.
Odvrátila som sa od neho a pozrela som sa na more. V okamihu som sa otočila a pozrela na Tristana . Všimla som si ako ma pozoruje.
,,Čo je?"
Zasmiala som sa a otočila sa k nemu aby som mu videla do tváre. On sa nečakane ku mne naklonil a pohladil ma po tvári. Postavil sa za mňa a objal ma okolo pása. Obyčajne by som to chlapcovi, ktorý takto ruší môj osobný priestor, pekne vynadala, ale k tejto chvíli sa Tristanovo gesto hodilo.
Možno som bola fakt zdržanlivá , ale nebola som úplne necitlivá. Horúčava , ktorá sa prenášala na mňa z jeho tela, ma zvláštne upokojovala. A to som ani nevedela, že som nepokojná. Jeho brada sa ľahko opierala o záhyb medzi mojím krkom a plecom, na tvári ma šteklili jeho vlasy a tlkot Tristanovho srdca spôsobil , že moje vlastné zrýchlilo , až nakoniec bilo v rovnakom tempe . Oprela som sa mu hlavou o hruď a počúvala som jeho rozprávanie o cestách po celom svete.
,, Mali by sme už isť je neskoro a ani som Casperovi nepovedala, kam idem - bude sa o mňa báť."
,, Dobre teda poďme."
Obaja sme nastúpili do auta. V aute sme rozoberali všelijaké možné témy od toho čoho sa boji cez najobľúbenejšie veci až po ex. Dozvedela som sa o ňom veľa. Ani na chvíľu reč nestala, stále sme mali o čom rozprávať. Medzitým som ešte zavolala Casperovi, aby sa nebál.
,, Čo sa tak pozeráš? Sleduj radšej cestu, lebo havarujeme."- nemám rada keď sa na mňa niekto pozerá privádza ma to do rozpakov.
,, Ty sa hambíš?"
,, Veď nemám dôvod."- dostával ma do úzkych stále viac a viac . No hlavne si bol toho vedomý, vedel čo robí a spokojne v tom pokračoval.
,, Ty sa hanbiš, priznaj to."
,, Prestaň si zo mňa robiť srandu."
,,To by som si nedovolil, páči sa mi to."
Keď Tristan zaparkoval na našej príjazdovej ceste sa ku mne naklonil a nespúšťal zo mňa oči. No jeho náhly pohyb ma však vydesil. Z jeho dychu bolo cítiť sladkú vôňu zniešanú s mentolovou žuvačkou a tá vôňa ma šteklila v nose. Jemne pootvoril pery a bol sotva pár centimetrov vzdialený od mojich , keď sa za mnou ozvala tlmené cvaknutie. Otočila som sa a ešte som zbadala jeho ruku na dverách.
,, Dobrú noc" - zašepkal. Keď sme sa konečne rozlúčili, už som nemala taký zlý pocit z toho, že by som s ním mala zostať sama. Napriek tomu som stále nechápala jeho pohnútky. Zdalo sa , že mu nejde len o priateľstvo, ale kam až bol ochotný zájsť?
Nebola som si istá, čo si mám myslieť celé o tomto dni. Prečo ma nepobozkal? A prečo mi to vadí?
Cítila som jeho pohľad po ceste domov.
