Úchvatná, moderná, do detailov prešpikovaná. Škola, kde si študent môže zvoliť predmety podľa svojej chute, kde sa všetko sústredí na sľubnú budúcnosť a rozprávky sa prelínajú do nášho sveta. Miesto, ktoré robí zo snov skutočnosť. Kde myseľ a fantáz...
... alebo Kapitola, v ktorej sa dvaja zhovárajú v nohe stola
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
Mick bol ako vo vytržení.
Prechádzal sa po drevenici sem a tam a premýšľal nahlas.
„Musí to byť o nich," hovoril si. „Kto iný by to bol?" Na sekundu sa zastavil. „To je predsa dôkaz, že tie odkazy naozaj majú niečo spoločné s ocom...!"
Vtedy si spomenul, že má vlastne ešte jeden. Keď už teraz vedel, že mu zrejme nič nehrozí, a ten pocit, že ho odkazy volajú, aby si ich prečítal nebol len nejaká ilúzia, nemal žiaden strach.
Bol len plný zvedavosti.
Rýchlo sa posadil späť na zem medzi debničky a vzal do rúk druhý papierik.
Vidieť mamu bolo také úžasné...! hovoril si v duchu. Hoci nemohol naisto tvrdiť, že to dievča bola skutočne ona, čosi v jeho vnútri nechcelo ani len pomyslieť na inú možnosť. Či už bolo to, čo videl pravdivé alebo nie. Jeho rodičia chodili spolu do Školy prianí. Boli spolužiaci!
Toto krásne pomyslenie ho poháňalo, aby si pritisol k tvári ďalší z odkazov.
Díval sa na slovo Nepriateľ. Prišlo mu to tak zvláštne kontrastné, oproti tomu, ako sa práve cítil. Ktovie, čo mu druhý lístoček vyjaví? Bude to pokračovanie? Alebo čosi úplne iné?
Predstavil si znovu kamenný stĺpik a seba a vietor. Teraz mu to išlo takmer samo. Nemusel sa dlho a úporne snažiť. Pri skoku na ďalšie slovo už sa prihnalo biele tornádo a odnieslo ho so sebou do nového sna...
„Nell," zaznieva tichý hlas a vo víre sa zjavuje obraz chlapca. Upravené vlasy, perfektne rovná uniforma. Avšak jeho tvár brázdia rozpaky, dokonca sa mu na čele trblieta kropaj potu. „Nell, mohol by som s tebou hovoriť, prosím?"
Dievčina má tentoraz tmavé vlasy rozpustené. Neochotne zastaví a premeriava si chlapca chladným pohľadom. „Louis," vytisne zo seba takmer akoby bol otravné mača, ktoré by zo všetkého najradšej ignorovala. „Čo by si rád?" povie jemne, no Louisovi nemôže uniknúť ten dotknutý tón v jej hlase.
Napriek tomu, že Nell očividne trpí, keď musí stáť na mieste a hľadieť naňho, Louis zo seba rýchlo vysype, nezabudnúc ani teraz na správny dôraz a pauzy pri rozprávaní: „Potrebujem pomoc. Niečo sa mi totiž deje... Už dlhšie. Niečo veľmi čudné."
To Nell napodiv zaujme. Avšak najprv si dovolí prezieravo prižmúriť oči: „Prečo myslíš, že by som ti s tým mala vedieť pomôcť práve ja?"
Louis nezaváha ani na chvíľočku, akoby tú odpoveď mal už vopred pripravenú: „Ty máš takú bujnú predstavivosť. Ak by som to povedal komukoľvek inému, mal by ma za blázna."
„Uhm," zatiahne Nell podráždene, „a ako si môžeš byť istý, že ja nebudem?"
To Louisa zjavne trochu zaskočí, keďže naprázdno preglgne. No vzápätí sa zamračí: „Skrátka mi napadlo, že si tá správna osoba, pretože ti ide čítanie medzi riadkami. A mám pocit, že to, čo sa mi deje je niečo veľmi podobného rázu."
