Cŕnn, cŕnn, cŕnn
Zobudila som sa na zvonenie budíka, ktorý bol položený vedľa mňa. Vypla som budík a pozrela si správy. Mala som tam 3 zmeškané správy. Kamarátka IU mi písala:
KamaIU😀: Ahoj
KamaIU😀: Ideš zajtra so mnou do mesta?
KamaIU😀: Idem si kupovať veci na leto keď je už tu.
(napísané o 00:37)Aj ja som potrebovala a svojej kamoške nemôžem povedať „nie„.
Leesky❤️: Pôjdem rada. Aj ja potrebujem veci na leto. Užijeme si aspoň.
Leesky❤️: O koľkej ideme?
(napísané o 8:34)KamaIU😀: O 11:00 u mňa
(pred domom)Leesky ❤️: Dobre paa
KamaIU 😀: Čauky
Keď som už vstala z postele tak som sa išla pripraviť.
...........Vzala som si zo skrine oblečenie.
Toto oblečenie:Išla som do kúpeľne. Rýchlo som sa umyla, učesala a obliekla, lebo času nie je nikdy dosť. Na raňajky som si dala jogurt s vločkami a rozmýšľala som ako dnes prebehne deň. Nemusela som dlho čakať už bolo 10:30 tak môžem ísť. IU nebýva ďaleko ale, kým sa dostanem von z bytu. Bolo to ťažké lebo na každej strane čiaha veľký pes 🐶.
Vzala som si tašku, zamkla byt a vybrala sa cestou plnou hrôzy.
Nebol tam ani jeden pes , tak prekvapenie pre mňa.
......
Čakala som pred UIným domom kým príde. Už som bola nedočkavá tak som išla po ňu. Zazvonila som na zvonček a otvorila jej mamina. Zavolala ju dole a potom sa s ňou lúčila takto: „Nieže sa mi stratíš, s nikým iným nechoď a vráť sa živá a zdravá". Z týchto slov mi vyšli zopár sĺz. Oni vedeli prečo plačem. Plakala som kvôli jej mamine. Tú lásku som necítila, lebo som nemala nikoho. Rodičov mi zastrelili a nikto mi nemohol povedať také pekné slová.Keď sa smutná chvíľka skončila tam sme mohli ísť. Ešte dala pusu na čelo a do vlasov. Nikdy to nebude ako som to videla.
...............
Všetko sme vybavili. Domov sme sa vracali s plnými taškami. Cestou sme sa rozprávali, kým sme nepočuli výstrel a krik. Zaujímalo nás čo tam bolo tak sme sa išli pozrieť. Zašli sme do uličky od ktorej výstrel aj krik šiel.
Na zemi sme videli......Prvá kapitola je tu. Prepáčte ale nechám vás v očakávaní. Prepáčte za chyby.