Suga pov.
Dnes je deň ju hľadať. Pomaly sme išli do lesa keď sme započuli niečo čo spadlo. Dúfam, že to nieje moja sestrička. Začali sme utekať. To čo sme videli na zemi mi rozbilo srdce. „Leee" začal som kričať ale už má nepočula. Zavrela oči a nevnímala svet.
Lee :)
Musím sa vrátiť. Chalani možno u volali políciu. V noci pršalo a trošku som prechladla. Pomaly som išla dole až na jeden konár. Bolo mokro tak som sa pošmykla. Padla a padla z toho prekliateho stromu. Po padnutí na zem som si udrela hlavu. Čoraz viac sa mi krútila hlava a s tým aj svet. Bolo počuť iba hlas a pomaly sa mi oči zatvárali.
JK pov.
Keď som videl, že Lee zatvára oči tam mi bolo do plaču. V mysli som mal veľa viet čo povedať alebo vykričať. Aby Suga nepočul tak som povedal potichu: „Od nášho stretnutia tam mám rád. Vždy ťa budem ochraňovať." Sugovi sa triasli nohy a nemohol ju zobrať. Tak som sa odhodlal ja. Zobral som ju do náručia ako nevestu a išiel s ňou tam kde má byť. Doma. Suga volal chalanom aby išli po nášho najlepšieho doktora. Vnímal som iba tú chvíľu s ňou. Vždy budem pri nej. „Vždy, vždy, vždycky.
O niekoľko hodín neskôr
Suga pov.
Bol som pri nej až kým ma doktor nevyhnal z mojej vlastnej izby. Čo ak jej niečo urobí. Nemôžem ju stratiť už nie. Po hodine prišiel doktor a povedal mi to čo som nechcel počuť: „ Vaša sestra stratila pamäť. Musí si zvykať na život takto a.....doktor chcel povedať ale ja som ho prerušil„Kedy si spomenie?"
„Musíte jej robiť spomienky na ktoré zabudla. Zabudla všetko tak odznova." doktor povedal „Dobre ďakujem" poklonil som sa a doktor odišiel.
Keď odišiel doktor tak som išiel za ňou. Spala ako keby sa nič nestalo. Sedel som pri nej, až kým sa nezobudila, povedal som: „Sestrička ti si sa zobudila. Ako ti je? Prečo si odišla? Prečo?" zosypal som všetky otázky zo seba a ona iba jednu „Kde sú rodičia?" Vtedy mi došlo ona si nič nespomína. „Rodičia....aaa.... sú..... mŕtvy. Stratila si pamäť, na nič si nepamätáš čo sa stalo?" opýtal som sa. „Nie na nič si nepamätám" povedala. Na jej očiach som videl už slzy, musel som ju objať. Po pár minútach mi zaspala v objatí a náručí. „Musíš si oddýchnuť a načerpať silu. Ty si nepamätáš ale ja hej. Budem ra ochraňovať ako sa dá" povedal som potichu a odišiel.
>>🏠🏠<<
