PRVA KAPITOLA

224 16 1
                                    

Možno že si polovica z vás myslí ,že by najradšej nemali rodičov no opak je pravdou .Ja o tých svojich prišla.

Pozrela som na seba do zrkadla.Na to smutné,modrooké dievča oblečené v čiernych šatách.Na dievča ,ktorému sa zrútil celý svet.Ako som na seba pozerala nechala som voľný priebeh slzám a padla som na kolená."Sú preč ,moji rodičia sú preč".Niekto ma chytil za rameno a ja som zdvihla zrak."Nikol je mi to ľúto"šepla mi babka a pomohla mi vstať.Pomalým krokom som vstupovala do miestnosti ,predomnou sa tiahol obrovský stôl a na nom dve truhle z bukového dreva .Sadla som si do prvej lavice a započúvala som sa do kázne knaza. Vôbec som nechápala čo tu ti ludia robia.Ani jedného z nich som nepoznala ,ani jeden z nich nevedel aký boli moji rodičia úžasný.Boli tu len preto lebo museli.Bolo mi z toho zle a na zvracanie .Prišli sa len ukázať pred farára aby sa nepovedalo.Po obrade sa konala úplná rozlúčka.Stála som pri dverách a ľudia mi priali úprimnú sústrasť.Ako som tam stála zbadala som ho.Chlapca kvôli ktorému nenávidím svoj život,ktorý spôsobil že som vo svojej "užasnej "škole šikanovaná. Znechutene som sa odvrátila .Presne si pamätám den kedy prišiel do školy.Vyzeral taký zmätený a ja dobrá duša som mu pomohla .A ako sa mi odmenil.Tím že ma začal šikanovať.Potom čo za mnou prišla jeho mama som toho mala dosť a vyrútila som sa ma babku."To akože čo tu robí Styles "zasičala som a babka namna nebadane pozrela."Nikol boli priatelmi tvojich rodičov a vieš že taký ludia sú u nás výtaný" zašvitorila a ja som na nu šokovane pozrela ."A teraz bež vítať hostí"koktla sladko .A ja som urobila to jediné čo sa odomna dalo napriek všetkým očakávaniam čakať,poobzerala som sa okolo seba,na moju vysmiatu babku,stylesovu mamu a rozbehla som sa ako o život. Vyrútila som sa von z domu ,pričom som zvalila na zem pani vchadzajúcu dovnútra a rýchlo som sa ospravedlnila. Jediné čo som teraz chcela bolo dostať sa čo najdalej od domu mojich rodičov.Po pár minútach som zastala a začala som len pomaly kráčať.Teda až dovtedy kým sa primne neobjavilo auto a neaké ruky ma neschmatli do jeho vnútra.

HARRY:

Vracal som sa domov .Neznášal som pohreby ,boli také nudné a stupidné že už po prvých pár minútach som sa strašne nudil. Ako som kráčal začul som trúbenie a otočil som sa . Zastavilo primne čierne auto a pýtalo si smer cesty do Londýna.Nestihol som však odpovedať ,pretože ma niekto niečim ovalil po hlave a ja som stratil vedomie.

HATE YOU !Where stories live. Discover now