HATE YOU !

TRETIA KAPITOLA

Naštvane som sa nanho pozerala.Sedel tam na zemi v kúte na druhej strane izby zo zatvorenými očami. Podla všetkého nad niečim rozmýšľal. Ja som tam len sedela. Nejako som nedokázala zniesť predstavu že tu je so mnou ,proste to nešlo.Prečo sakra on? To len ja musím mať takúto smolu ,fakt len ja."Teba nenaučili že sa nezazerá?" zachraptil šeptom a otvoril svoje oči. "Niečo som sa ťa pýtal pokiaľ si pamätám!" zašeptal a konečne namna pozrel.Hned ako sa moje oči stretli s tími jeho mala som chuť vstať a vyškriabať mu ich. Len som si hlasno povzdychla a sklonila som hlavu k holým kolenám na ktorých mi vyskočila husia koža. Mala som na sebe iba šaty a v tejto miestnosti ( teda ak sa to tak dalo nazvať) nebolo práve najteplejšie. Neúprosné ticho medzi nami prerušil zvuk vrzgania dverí.Niekto ich otvoril. Pomaly som zdvihla zrak a uvidela som svojho únoscu. Vysoký ,svalnatý muž . Vek asi tak 40 rokov.Kedže už na sebe nemal kuklu mohla som vidieť aj jeho tvár. Modré oči, dlhé hnedé vlasy a veľmi divný úsmev,cez celú tvár mal obrovský škrabanec ,ktorý začínal pri perách a končil na líci.Vyzeralo to hrozivo.Pohľadom prešiel po izbe a zastavil namne. Na jeho perách sa objavil úsmev a ja som strnula. Odlepil sa od dverí a kráčal kumne. Len čo stál pár metrov odomna vyskočila som na nohy a rozbehla som sa na druhý koniec izby . Počula som jeho pobavení smiech a po tele mi prešla husia koža ,bála som sa ho.Ako kumne naťahoval svoju ruku zaspätkovala som a na niekoho som spadla.Počula som niekoho niečo zašomrať za mojim telom ale ja som sa nehodlala ani pohnúť. K tomu chlapovi predomnou určite nie.Myslela som si že mi chlap niečo urobí no namiesto toho sa len zasmial na celé hrdlo ,prišiel k dverám a znova v nich zmizol. Počula som v zámke kľúč a vydýchla som si.Teda až dovtedy kým som za sebou znova nezapočula zvuk.Rýchlo som sa otočila a stretla som sa s dvomi smaragdovo zeleními dúhovkami v ktorých sa odzrkadľovala len jediná emocia.Hnev. Ešte predtím ako som stihla zareagovať sebou Styles zatriasom a ja som spadla na tvrdú betonovú zem. Zacítila som silné chmatnutie po mojej ruke a ani neviem ako som stála späť na nohách. Pozerala som nanho. Na jeho krku pulzovala žila (zlé znamenie),oči skoro čierne,nozdry roztiahnuté od rýchleho a naštvaného dychu ,pery stiahnuté do rovnej linky. Musel byť naozaj naštvaný. Jediné čo som nechápala bolo prečo. Prečo je taký naštvaný?"Toto už nikdy neurobíš !"povedal chladne a zatriasol mnou."Rozumela si !?"tento krát už kričal ale ja som neodpovedala. Zatriasol mnou znova a mne sa po lícach spustili slzy."Rozumieš kurva?!" kričal znova a ja som nanho zdvihla svoj znučení pohľad. Rozumela som tomu až príliš dobre.