HATE YOU !

SIESTA KAPITOLA

Cítila som ako mi po lícach tečú slzy .Počúvať ho ako hovorí o tom že ho jeho otec pomaly mučil bolo niečo strašné. V tej chvíli mi ho prišlo strašne lúto a aj cez moje podvedomie čo pomne hučalo som sa naklonila k nemu a tuho som ho objala. Najprv zostal šokovane ticho ale nakoniec ma tuho objal aj on. Neviem koľko sme tam takto boli možno pár minút ,hoci mne sa to zdalo ako celú večnosť ,ked sa dvere otvorili a na nás padol pás svetla. Zdvihla som zrak a zbadala som troch mužov . Pozerali na nás a škerili sa od ucha k uchu . Odrazu ma jeden z nich schmatol za ruku a vytiahol na nohy .Trhla som sebou ked jeho ruka pristála na mojom páse na čo sa on len zasmial a tuho si ma pritiahol . Ani neviem ako ten chlap ležal na zemi s rukou na nose a vedľa mna stál Harry. "Takže chlapček je drzí " povedal jeden z nich a jednu harrymu vypálil. Vydela som jeho veľkú postavu ako padá k zemi a potom len daľších dvoch ako ho berú na ruky a ťahajú preč. Chlap na zemi pomalými pohybmi vstal a prišiel k dverám ,nechutne sa namna pozrel a znova ma tam zamkol. "Fú" odfúkla som si no hned som začala panikáriť kvôli Harrymu. "Ako sa budú k nemu správať ?" "Zabijú ho ?" tieto otázky mi lietali po mysli a ja som spustila ešte väčšiu paniku. Rýchlo som dobehla k dverám a začala na ne nepríčetne búchať, Najprv len dlanami a potom som pridala aj päste no a nakoniec som do dverí udierala rukami a kopala nohamy. Po chvíli som sa cítila vyčerpaná a moja hlava klesla na dvere. Znova sa mi spustili slzy a nos sa mi zapchal,prerývane som dýchala cez ústa a snažila som sa nemyslieť na to čo asi teraz robia Harrymu. Nemusela som ani dlho rozmýšlať ked vo dverách zašramotil klúč . Hlavu som rýchlo odlepila od dverí a postavila som sa vedla nich,dlan som zovrela v päsť pripravená toho človeka čo vstupuje do vnútra nejako spacifikovať pri najlepšom zneškodniť. Počula som ako sa dvere s vrzgotom otvárajú a medzi dvermi sa objavila plešatá hlava . V tej sekunde som celou svojou silou napriahla ruku a udrela som . Počula som praskať kosti a chlap padol na kolená . Preletela som cez neho ked ma schmatol za nohu a ja ani neviem ako som ho kopla rovno do jeho citlivého miesta. Chlap zaknučal bolesťou a zložil sa k zemi . Spokojná zo svojim výsledkom som sa otočila k dverám a jemno som do nich potlačila. Predomnou sa tiahla dlhá chodba s daľšími dvermy a ja som pocítila daľší nával paniky . "Ako ho tu máš nájisť?" zašepkalo moje podvedomie a ja som urobila to jediné čo ma napadlo . Poobzerala som sa okolo seba či ma niekto nevidel a rozbehla som sa cez celú chodbu. Chcela som zakričať Harryho meno ale ihned som si to odhovorila ,ešte by ma tu nebodaj našli ako som bežala zbadala som dvere a nad nimi nápis .Nápis ktorý ma donútil zastaviť a prihlúplo pozerať na dvere . Nápis východ. Cítila som radosť ktorá mi zaplavila celé telo no ihned ho zaplavil strach . Ak je tu východ musí byť predsa strážený ale tu teraz nikdo nebol. Pomalími krokmy ako keby som nemohla uveriť som prišla k dverám a dotkla som sa klúčky. Potiahla som ju k sebe a zistila som ešte lepšiu správu bolo otvorené. Ked som však siahla po ich otvorení zarazila som sa ."Sakra otvor to!" skríklo moje podvedomie ale ja som namiesto toho zložila z klúčky ruku."Do riti čo to robíš?!" znova pomne kričalo podvedomie ked som sa otočila a rozbehla od mojej spásy preč . Ak sa mám dostať von bude to s ním .Bez Harryho neodídem .

Takže ahojte ! Chcem vám zaželať všetko najlepšie k dnu detí (hoci trošku neskoro ale aj tak) . Na vysvetlenie . Nikoline podvedomie bude vystupovať aj v dalších častiach a ako vydýte nebude vždy na jej strane. Potrebovala som postavu ktorá trochu Nikol uzemní a jej podvedomie mi prišlo ako dobrý nápad. Vlastne aj ja sa s ním niekedy hádam napríklad aj pri tejto časti som sa s ním hádala a poriadne . :) Dúfam že sa bude časť páčiť a dovolím si ju venovať jednej mojej vernej čitatelke "VeronikaWejaBrachova" . Príjemne čítanie :) :) :) Hazzy !