HATE YOU !

23.KAPITOLA

Tak lásky moje rozhodla som sa dať vám ešte jednu časť .  aj  ked viem že ma polovica z vás nenávidí a mne je to tiež lúto. Na vysvetlenie dvoch kapitol 22. Ako ste si už všimli jedna je z pohľadu Nikol a druhá z Harryho. Kapitolu som rozdelila preto aby ste si ju mohli užiť viac a myslím si že ste aj lepšie pochopili situáciu v ktorej sa teraz nachádzajú. Prečítajte si teraz poslednú kapitolu príbehu Hate you !!

O 5 dní neskôr: 

"Mala by si ísť toho chlapca pozrieť!" skríkla pomne stará mama z kuchyne ,kým ja som sedela na sedačke pred televízorom  v obývačke. Neodpovedala som . Len som svoje telo zvalila po celom obvode sedačky. Ako zvyčajne mala pravdu. Mala by som . Ale ja nechcem. Nechcem ho vidieť a hlavne nie potom čo sme spolu prežili.Stará mama prišla z kuchyne a postavila sa predo mna . Zdvihla som na nu svoj zrak ,aj ked som sa snažila pozerať cez jej chrbát na môj oblúbený seriál. Tá si to asi všimla lebo vstala a vypla mi televízor."Hej !" skríkla som na nu ale ona sa len usmiala. Hodila mi kľúče  od domu zatiaľ čo ona išla po tie z auta. Ach už to vidím jeho návšteve sa nevyhnem. Jedine keby sa stal zázrak a všetci predsa vieme že sa zázraky nedejú.Vystúpila som z babkinho auta a pomaly som vošla do vnútra nemocnice. Poobzerala som sa okolo seba aby som našla nejakí personál. A naozaj . Sedela tam .Za veľkým stolom ponorená v papieroch. Nasala som do pľúc zvyšky mojej odvahy a vykročila som k nej ."Dobrý den " povedala som trochu roztrasením hlasom. Zdvihla namna svoj zrak a vrelo sa usmiala. "Ja prišla som pozrieť Harryho Stylesa" povedala som aj ked trochu roztrasene ale s väčším odhodlaním ako predtím ."Samozrejme" povedala ,pričom sa neprestala usmievať a znova sa zahladela do svojich papierov."Izba číslo 51"povedala a ja som jej podakovala. Potom to rozhovore alebo ako to nazvať som sa pobrala k výťahom na druhej strane chodby. Vošla som do jeho vnútra a stlačila som číslo 2 . Dvere sa potichu zatvorili a ja som zostala sama .Z nejakého dôvodu som sa cítila nepríjemne. Potili sa mi dlane, dych bol až príliš ťažký, točila sa mi hlava  . Proste všetko bolo inak ako malo byť. Myslela som si že sa v tom výťahu naozaj udusím ,ked sa dvere otvorili. Vydýchla som si úlavou ale tú nahradil strach. Pred sebou som videla Harryho mamu  Chcela som to točiť ale bolo neskoro. "Ahoj ,Nikol " povedala mi jeho mama a silno mi schytila za ruku. Potiahla ma von z výťahu a už so mnou išla k jeho izbe. Ak som si predtým myslela že bola chyba sem ísť teraz som si tím bola sto percentne istá. Zastala pred jeho dverami a zaklopala na ne svojimi hánkami. V tej chvíli som sa jej chcela vytrhnúť a s krikom odtadial ujsť. Bolo neskoro. Tuho mi držala rameno ako keby vedela čo chcem spraviť. Prosebne som okolo seba pozrela ale bolo neskoro . Dvere sa z vrzgotom otvorili a ja som sa stretla s očami jeho sestry. Boli rovnaké ako tie jeho až na to že v nich nebol ten odtien smaragdu. Tie jej boli normálne . Tie jeho iné,nadpozemské.Sledovala ma pohľadom a ten potom zdvihla na svoju mamu. Cez jej chrbát som mohla vidieť izbu. Bola celá biela,jedno okno a samozrejme posteľ. Nikto na nej nebol. Počula som ako jej mama niečo hovorila a ona nakoniec uhla z výhľadu.Vyšla z izby a jeho mama ma potiahla dnu. Potom len zavrela dvere a ja som tam zostala sama. Teda sama na pospas jemu. Pomaly som prišla k jeho posteli . Sedel tam a jeho uhraničený pohľad ma sledoval. Každý jeden krok čo som spravila bol pod jeho dohľadom. Zastala som v strede jeho izby a otočila som sa nanho. Vyzeral v poriadku. Oči mu zase horeli tou iskrou a vlasy ako inač porozhádzané po celej hlave. Celý on.Panovalo medzi nami ticho. Ani jeden ho nechcel prerušiť ,nevedeli sme ako začať . Ani jeden.Nakoniec som ho prerušila ja. "Ja....." povedala som ale zastavil ma jeho chrapčavý hlas ."Nie " povedal to tak tvrdo ,že mi cez celé telo preleteli zimomriavky ,ktoré ma svojou intenzitou pripútali k zemi.Nebola som schopná pohybu. "Prečo si prišla?" spýtal sa ma a ja som sklonila hlavu k zemi. Aj ked tam sedel a nemohol sa kumne dostať mala som divný pocit. Stále mal nadomnou kontrolu . "Bola to chyba ,už odchádzam " povedala som a stočila som svoju  postavu k dverám ."Nemôžem len tak odísť !" skríklo podvedomie a ja som prikývla. Ked už som tu poviem mu to . "Prišla som pretože som si o teba robila starosti" povedala som a zdvihla som nanho svoje modré oči."Ale ako vidím už si v poriadku a v plnej sile" pokračovala som . Ešte som nemienila končiť . Musím to so seba dostať. "A vlastne môžem to povedať celé" hovorila som a začala som sa k tomu ešte aj prechádzať po izbe."Neviem prečo si to robil Harry ale podarilo sa ti to " hovorila som a potichu som sa k tomu ešte aj zasmiala. "Spôsobil si to že si ešte viac uvedomujem svoje chyby " . Ako som to hovorila cítila som ako to zomna všetko opadáva. Ten stres, tá bolesť a  ja som znovu volná. "Môžem ti sľúbiť že to čo sa stalo ked sme boli unesení sa už nikdy nezopakuje" povedala som poslednú vetu čo som mala na srdci a znova som nanho pozerala. Vyzeral byť spokojný a vyrovnaný sám zo sebou. "Výborne ,nič viac som nikdy nechcel" povedal chrapčavo a ja som pritykla hlavou. "Takže je to len medzi nami?" spýtala som sa a on prikývol."Fajn" povedala som stroho a prišla som k dverám ."Zbohom Harry " povedala som a otvorila som dvere."Zbohom Nikol" začula som jeho chrapčavý hlas a zavrela som dvere. Bol koniec. Medzi mnou a Harrym sa nikdy nič nestalo ,teda aspon som si to myslela. Ale ako zvyčajne  som nemala pravdu.

Lásky moje posledná časť. Pokračovanie nájdete na mojom profile pod názvom LOVE YOU  :)  Dúfam že bude mať rovnaký úspech medzi vami ako Hate you .Ale fakt ludia ja plačem . Normálne revem ako malé decko. Ja sa ešte nechcem  s HATE YOU lúčiť . Ale bože schop sa .!!!!!  Tak fajn užite si ju  tak ako ja :) :( Vaša hazzy !!